Emisné kvóty musia nakupovať veľké podniky, ktoré produkujú vysoké množstvo skleníkových plynov. Ide napríklad o oceliarne alebo rafinérie.
„Účelom celého systému obchodovania je vlastne to, aby títo veľkí producenti sa snažili čo najviac obmedzovať svoje emisie. To znamená, že oni musia vypočítavať, koľko emisií vypustili do ovzdušia,“ Alena Popovičová, odborníčka na emisné kvóty, konateľka ARP Enviro.
Nákup emisných kvót prinesie ročne do štátneho rozpočtu približne 300 miliónov eur. Aktuálne ide fixné percento z peňazí späť do priemyslu alebo napríklad aj na zatepľovanie budov. Po novom chce minister životného prostredia Tomáš Taraba rozhodovať, kam pôjdu milióny eur.
„My sme roky bojovali za to, aby bolo presné rozdelenie použitia týchto peňazí. No dnes je v zákone, teda je MPK, kde pán minister navrhuje, že tieto percentá sa zrušia a minister bude rozhodovať o použití výnosu z Environmentálneho fondu. Určite to budeme pripomienkovať, budeme s ministerstvom diskutovať,“ hovorí Andrej Lasz, generálny sekretár APZD.
„Určite by mali byť zakomponované konkrétne percentuálne podiely, ktoré by boli dané a fixné pre priemysel, pre mestá a obce, na vodovody a kanalizácie, na národné parky, ktorých financovanie závisí od Environmentálneho fondu tak, aby sme mali jednoznačne predvídateľné pravidlá. Obávam sa, že ak tomu tak nebude, tak minister Taraba bude zneužívať takéto veľké oprávnenie,“ Michal Kiča, environmentalista (Demokrati).
Minister životného prostredia Tomáš Taraba obvinenia odmieta. Tvrdí, že rezort bude ďalej prerozdeľovať peniaze podľa európskej smernice a len na klimatické účely.
Novela zákona o emisných kvótach je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Schváliť ju musí ešte vláda aj parlament.
Viac sa dozviete v reportáži RTVS.
RTVS
