Nie rozdávať, ale rozvíjať
Podľa Biznára je potrebné prekonať paradigmu zameranú na rozdávanie peňazí. „Ja mám taký sen, aby sa Slovensko jedného dňa zobudilo do rána, keď zmeníme celospoločenskú ako aj politickú paradigmu, a hlavnou témou nebude rozdávanie peňazí, ale rozvoj. Špeciálne priemyslu alebo hospodárstva. Lebo keď bude hospodárstvo „šlapať“, budú mať aj tí najchudobnejší ľudia peniaze. My teraz ideme na to zo zlého konca a bol by som rád, keby sme to konečne chytili zo správneho konca,“ priblížil.
Je dôležité, aby ministerstvá viac dbali na zelený priemysel. „Nielen ministerstvo hospodárstva, ale aj také ministerstvá, ako je ministerstvo životného prostredia. Ono sa stará o medvede, ale o hospodárstvo tam nevidím veľký záujem. Bol by som preto rád, aby ministerstvo životného prostredia viac dbalo aj na tú našu zelenú energiu a zelený priemysel,“ apeloval.
K tomu je potrebný väčší tlak aj na celospoločenskej úrovni. „V tom najhoršom stave zo všetkých dopravných systémov na Slovensku je práve železnica. Železnica je v stave klinickej smrti, my sa ju pokúšame resuscitovať a potrebujeme na to pomoc celospoločenského tlaku, zdôraznil.
Závažné problémy železníc na Slovensku
Biznár poukazuje na nedostatok zastropovania cien elektrickej energie, neexistenciu dlhodobej stratégie a finančného plánu, zastaralé a nedigitalizované procesy či nadmerný počet zamestnancov.
„Na železniciach neexistuje žiadne zastropovanie, železnice dokonca nemajú pevnú cenu elektrickej energie. To je niečo nepredstaviteľné. My dostaneme cenu, za ktorú naše lokomotívy jazdia, mesiac po skončení príslušného mesiaca. To je niečo podobné, ako keby ste išli na dovolenku do Egypta a cenu za tú dovolenku vám vyfakturuje cestovná kancelária až keď sa vrátite. V takýchto podmienkach my žijeme. A za takýchto okolností,“ vysvetľuje.
Niektorí zákazníci nemajú inú možnosť a musia akceptovať túto hru. Mnohí však Slovensko obchádzajú. „To je jedna možnosť. Teda tú tranzitnú vyháňame zo Slovenska. Ale veľká časť zákazníkov prechádza na kamióny. Čiže my tu snívame o dekarbonizácii, ale aktívnymi krokmi bojujeme proti železnici, proti zelenej doprave,“ hovorí Biznár.
Jedným dychom zároveň poukazuje na ďalšie negatívne slovenské špecifikum: „A to ešte nehovorím o tom, že na železnici existuje taký absurdný stav, že Železnice slovenskej republiky nakupujú elektrickú energiu a predávajú ju tým dopravcom, ktorí jazdia po sieti, ale nepoužívajú pritom na rozpočítanie a fakturovanie spotreby merače elektrickej energie. To je ako v záhradkárskej osade. Máte päťdesiat záhradkárov a rozpočíta sa to. To, že tam má niekto farmu s prepáčením na marihuanu alebo ťaží bitcoiny, proste sa to rozpočíta medzi všetkých. Takto fungujeme na slovenských železniciach. My máme merače spotreby na moderných rušňoch. Používame ich v Maďarsku, Poľsku, Nemecku, proste všade, len na Slovensku nie. To je neuveriteľné. Železnice tu treba resuscitovať.“
Chýba podpora od štátu
Železnice dostávajú len minimálnu podporu zo strany štátu. Biznár preto vyzýva na vytvorenie reálnej dopravnej politiky, ktorá by podporovala železničný sektor a mala jasné financovanie a plán rozvoja.
„Čo by sme potrebovali je reálna dopravná politika štátu. To tu chýba. Je nejaká slohová práca na stránke ministerstva dopravy, ale to je o ničom. Jednoducho potrebujeme vedieť predvídateľnú dopravnú politiku, čo chce tento štát vlastne s dopravou robiť, ktorý dopravný mód chce podporovať. Keď ho už ideme podporovať, napríklad železnicu, tak ako ho ideme podporovať. Mať nejaké jasné financovanie. Čo budeme financovať. Či budeme opravovať trať alebo budeme stavať nejaké nové trate. Keď sa na tomto dohodneme, potom ďalej za čo bude financovaná prevádzka tých železníc, napríklad platy zamestnancov. Odkiaľ to budeme financovať. A potom, už keď toto všetko spravíme, tak bolo by ešte dobré, aby ministerstvo dohliadalo, nech tie financie, ktoré máme, sa využívajú účelne,“ vysvetľuje.
Ako príklad uvádza rekonštrukciu trate z Bratislavy do Žiliny. „Keď si myslíte, že diaľnice sa stavajú hrozne pomaly, tak sa choďte pozrieť na železnicu. To je ešte horšie. My tam opravíme za stámilióny trať, kde sa v konečnom dôsledku zníži kapacita trate. Viete si niečo také predstaviť ako v normálnom svete? Toto sa deje na železniciach!“
Hovorí, že Železnice slovenskej republiky nemajú prakticky žiadny dlhodobý finančný plán. Nevedia ako plánovať svoju prevádzku. Žiada zavedenie zákona o financovaní dopravnej infraštruktúry. „Čiže žiadal by sa tu nejaký zákon, a nielen o železniciach, o financovaní dopravnej infraštruktúry v tomto štáte. Takže toto by som očakával. Súčasná vláda to nepresadí. Ale viem, že už sú snahy na ministerstve takýto zákon pripravovať, takže držím palce a snáď budeme mať šťastie, že nová vláda to spraví,“ uviedol s nádejou.
Prezamestnanosť ako dôsledok nízkej digitalizácie
Prezident AROS poukazuje na skutočnosť, že železnice sú značne prezamestnané, a to kvôli nedostatku digitalizácie a diaľkovo obsluhovaných tratí. „Možno majú aj pár úradníkov navyše, ale na bežný kilometer železníc majú dvojnásobný počet zamestnancov ako v Čechách. Kvôli tomu, že tu nie je takmer žiadna digitalizácia. Diaľkovo obsluhované trate. My obsluhujeme mnohokrát stanice tak ako v 19. storočí. Ako to František Jozef nechal postaviť, tak to tam dnes máme. Možno trošku opravené, namaľované. Ale dvojnásobný počet zamestnancov na obsluhu železničnej trate. Toto sa musí zmeniť. Ide na nás demografická kríza. Železnice aj tak už majú biedne platy a neviem si predstaviť, kto bude vlastne obsluhovať tie železnice.“
Nedostatočná kapacita, hrozný stav tratí
Štát pristupuje k železniciam zle. Hoci sú významnou súčasťou kritickej infraštruktúry a ich úloha pre priemysel a hospodárstvo je dôležitá, slovenské železnice sú značne podinvestované. Ukázala to vojna na Ukrajine. „Všetky štáty na okolí to vidia, len Slovensko akosi až tak veľmi nie. Je pravda, že v dôsledku ukrajinskej vojny narástli objemy prepráv na železnici. Nie je to vďaka dopravnej politike štátu, ale v dôsledku tej hroznej vojny. Tieto zvýšené objemy ale do naha ukázali ešte nové problémy na železniciach, ktoré poznáme na západe Slovenska, kde je väčšina tranzitnej dopravy. Ukázalo sa to ešte aj na východe Slovenska. Nedostatočná kapacita, hrozný stav tratí. No zlý prístup štátu,“ upozornil Biznár.
Nepotrebujeme opateru, ale rovnaké podmienky
Vníma však, že Slovensko volá po zmene a preto verí, že nová vláda bude mať iný prístup k železničnému sektoru. „Nie je ľahké byť optimistom, keď vaše odvetvie je v klinickej smrti. Ja dúfam, že aj v našej oblasti nastane dopravná politika štátu. Bez dopravy priemysel nebude fungovať. Načo je priemysel, keď výrobok nemáte ako odviezť. My nepotrebujeme nejakú špeciálnu opateru, nejaké špeciálne úľavy. Mne by stačilo, aby sme mali rovné podmienky voči ostatnej konkurencii. Volá po tom celý slovenský priemysel,“ uzavrel.
APZD
