„Dnes sme sa zamerali na analýzu existujúceho legislatívneho stavu, prognóz a plánov na rozvoj bezemisnej nákladnej dopravy, ako aj na identifikáciu možností podpory pre ekologickejší vozový park a rozvoj nabíjacej infraštruktúry,“ povedal po stretnutí riaditeľ SEVA Patrik Križanský a poukázal na to, že kým v Poľsku, Rakúsku či iných európskych krajinách už bežia dotačné programy na podporu kúpy bezemisných nákladných áut a zriadenie nabíjačiek pre kamiónovú dopravu, u nás v tejto oblasti doteraz žiadne výzvy realizované neboli. „Je to škoda, pretože nečinnosťou len ďalej oslabujeme postavenie slovenských dopravcov na európskych trhoch. Konkurenčný tlak môže potopiť mnohé logistické, špedičné a prepravné spoločnosti.“
„Európska únia v januári dosiahla dohodu o znížení emisií CO2 pre cestnú nákladnú dopravu a autobusy, pričom stanovila ambiciózne ciele do rokov 2030, 2035 a 2040 s postupným znížením o 45 %, 65 % a 90 % oproti úrovni z roku 2019,“ predstavil obsah rokovania generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz a dodal: „Už do konca budúceho roka má byť ale dosiahnuté zníženie o 15 %, pričom na Slovensku nemáme pripravený plán, ako tento záväzok ideme splniť.“ Významná bude aj obnova flotily mestských autobusov, ktoré majú byť na 90 % bezemisné už do roku 2030 a od roku 2035 už nemajú produkovať žiadne emisie.
„No a potom tu máme AFIR, teda nariadenie EÚ zamerané na rozvoj infraštruktúry pre alternatívne palivá, v našom prípade nabíjacie stanice pre batériové vozidlá,“ pokračuje riaditeľ SEVA Patrik Križanský: „Nariadenie si nevyžaduje implementáciu do vnútroštátneho práva, a tak je už priamo účinné aj na Slovensku.“ Máme napríklad povinnosť vybudovať do konca budúceho roka nabíjacie parky (huby) s minimálnym výkonom 1400 kW (z toho aspoň jeden konektor s výkonom nad 350 kW) pri diaľniciach – a pokryť takto 15 % cestnej siete, zaradenej na Slovensku do siete TEN-T Core. „Keďže sa prevažne jedná o odľahlé lokality, kde takýto výkon nie je jednoduché priviesť, musíme v prvom kroku urýchlene investovať do distribučných sústav,“ zdôrazňuje šéf SEVA a pokračuje: „V základnej sieti TEN-T má Slovensko zaradených 480 km diaľnic, čo pri aktuálnych požiadavkách znamená vybudovať za 20 mesiacov minimálne 8 rýchlonabíjacích diaľničných hubov. Výstavba aj vo vyspelejších krajinách trvá minimálne dva roky, no my sa pritom ešte stále len dohadujeme na lokalitách, kde budeme stavať. Jednoducho povedané: už teraz trestuhodne meškáme.“ Do roku 2030 má byť potom každých 60 km diaľničnej siete vybudovaný nabíjací hub s výkonom najmenej 3600 kW a aspoň dvomi konektormi s výkonom nad 350 kW, a to v oboch smeroch – v prípade Slovenska teda hovoríme o 16-tich rýchlonabíjacích huboch.
Dopyt po nákladných vozidlách, ktoré nezaťažujú životné prostredie lokálnymi emisiami stúpa – či už zadávatelia prepravných výkonov hľadajú udržateľnejšie riešenia alebo výrobcovia rozširujú ponuku vozidiel a zlepšujú ich efektivitu a dojazd. Pribúdajú krajiny, ako napríklad Nemecko, či Maďarsko kde sa mýtne poplatky zvyšujú podľa objemu produkovaných emisií. Do konca roka 2026 má tento spôsob výberu mýta v nákladnej doprave fungovať v rámci celého európskeho bloku. Naopak, bezemisné kamióny sú od mýta dočasne oslobodené a čerpať môžu aj ďalšie dotácie či daňové výhody. „Ak majú slovenskí dopravcovia konkurovať tým z Poľska či iných krajín v našom regióne, musia mať pre svoje podnikanie porovnateľné podmienky,“ tvrdí generálny sekretár APZD Andrej Lasz.
Bezemisná nákladná doprava sa stala dôležitou európskou témou a Slovensko musí urýchlene konať. Veľkí nadnárodní zadávatelia logistických výkonov už teraz vo výberových konaniach uprednostňujú dopravu bezemisnými nákladnými vozidlami a tieto požiadavky sa v najbližších 2-3 rokoch budú len ďalej sprísňovať. Veľké nadnárodné korporácie svojimi vnútrofiremnými stratégiami smerujú k znižovaniu emisií.
Okrúhleho stola sa zúčastnilo viac ako 50 predstaviteľov ministerstiev, výrobcov vozidiel, medzinárodných zadávateľov logistických výkonov, prevádzkovateľov nabíjacej infraštruktúry a priemyselných zväzov, vďaka čomu bolo možné k riešeniu tejto otázky zaujať multidisciplinárny prístup. „Výsledkom prvého rokovania bola dohoda o potrebe detailnej komunikácie a hľadaní spoločných riešení, ktoré budú zúčastnené inštitúcie ďalej presadzovať s cieľom podporiť rozvoj bezemisnej nákladnej dopravy a konkurencieschopnosť slovenských dopravcov,“ uzatvára Andrej Lasz.
SEVA vydala podrobný report, ktorý sa podrobne venuje elektrifikácii cestnej nákladnej dopravy, poskytuje dôkladný prehľad o súčasnom stave v tejto oblasti u nás aj v zahraničí, predstavuje súbor odporúčaní založený na skúsenostiach vyspelých elektrifikovaných krajín, analýzu výziev, ale aj potrebných legislatívnych opatrení smerujúcich k udržateľnejšej budúcnosti v oblasti ťažkej úžitkovej dopravy.
Fotogaléria
APZD
