Európska komisia pripravuje smernicu, ktorá zavedie nové digitálne nástroje pre vykazovanie príjmov podnikateľov s cieľom zlepšiť výber daní, predovšetkým dane z pridanej hodnoty. Najviditeľnejším nástrojom podľa novej legislatívy na Slovensku bude elektronická faktúra, ktorej používanie bude pre podnikateľov povinné. Tí sa z toho netešia, vidia v tom ďalšie zvýšenie administratívnej záťaže.
Slovenské ministerstvo financií začalo v spolupráci s Finančnou správou SR pripravovať nový informačný systém elektronickej fakturácie (e-faktúry) už pred tromi rokmi. Ako informovala TREND hovorkyňa Finančného riaditeľstva SR Drahomíra Adamčíková, aktuálne je projekt e-faktúry pozastavený, zrejme však len dočasne. „Nie je vylúčené, že sa dostane do priorít súčasnej vlády,“ hovorí pre TREND.
Znásobenie administratívy
Podnikatelia majú v súvislosti s e-faktúrou mnoho otázok, ktoré sa nestratili ani po troch rokoch prác na tomto projekte. A to napriek tomu, že FS SR avizuje pripravenosť na rokovania o tejto téme aj s podnikateľským prostredím.
„Zavedenie systému e-faktúr je pre nás momentálne skôr zdrojom obáv ako prísľubom pozitívnych zmien,“ zamýšľa sa Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD).
„Podľa nášho názoru súčasný návrh zákona o e-faktúrach predstavuje pre podniky viac záťaže než úžitku. Zásadne nesúhlasíme s postupom, pri ktorom nemôže podnikateľský subjekt slobodne vystaviť faktúru bez toho, aby mu štát, reprezentovaný finančnou správou, nepridelil pred jej vystavením samostatnú identifikáciu,“ konkretizuje pre TREND.
Keďže povinnosť nahlasovať faktúry by platila pre vydané aj prijaté faktúry, zdvojnásobilo by to administratívne úkony oproti súčasnému stavu. Okrem toho by sa táto povinnosť týkala aj tých podnikateľov, ktorí doteraz povinnosť vystavovania faktúry nemali, pričom by sa rozšírila aj na iné typy operácií, ako sú napríklad platby nájomného a podobne.
„Vnímame to ako komplikovaný a náročný proces, ktorý môže spôsobiť problémy v efektivite a pružnosti podnikateľskej práce. Tento systém by priniesol niekoľkonásobný nárast neproduktívnej byrokratizácie evidenčných činností, rast finančných nákladov podnikateľských subjektov v desiatkach miliónov eur ročne a zníženie konkurencieschopnosti slovenských firiem,“ podotýka A. Lasz.
Záľaha nadbytočných dát
Podľa generálneho sekretára APZD by štát prostredníctvom systému e-faktúra obdržal taký rozsiahly objem dát, ktorý nebude vedieť prakticky a zmysluplne využívať. Len medzi niekoľkými najväčšími spoločnosťami na Slovensku, ktoré si vymieňajú dáta v obdobnom rozsahu, ako zamýšľa e-faktúra, sa dáta prenášajú desiatky minút, niekedy až hodín.
„Máme preto vážne pochybnosti, že štát dokáže efektívne a pružne zabezpečiť implementáciu e-faktúr v prospech podnikateľov, pretože ide o neoverené a rizikové riešenie, ktoré nemá obdobu v žiadnej inej krajine na svete,“ konštatuje ďalej generálny sekretár APZD.
„Naše obavy sú podložené reálnymi skúsenosťami s problémami a chybami v štátnych IT systémoch, ktoré sú oveľa jednoduchšie a menej náročné ako projekt e-faktúr“ vysvetľuje.
Veľké riziko A. Lasz vidí aj v tom, že pre enormné nároky na denné spracovanie priveľkého množstva dát môže dochádzať k preťaženiu a zablokovaniu systémov, čo bude následne paralyzovať činnosť firiem. Podarilo sa im však dosiahnuť, že ministerstvo financií najskôr otestuje realizovateľnosť riešenia v rámci všetkých svojich organizačných zložiek a až následne e-faktúru zavedie aj pre podnikateľský sektor. Toto testovanie by malo pomôcť identifikovať a vyriešiť problémy pred všeobecným nasadením systému.
Pokračovanie článku na TREND.sk.
TREND.sk
