V tejto fáze vstupujú do rokovaní už aj zástupcovia vlády. Ak by sme k dohode opäť nedospeli, aktivuje sa zákonný automat, ktorý určí minimálnu mzdu ako 57 % z priemernej hrubej mzdy na Slovensku v predchádzajúcom roku. Jej výška by tak v budúcom roku dosiahla 744 eur.
Pri rokovaniach so sociálnymi partnermi zdôrazňujeme, že akékoľvek rozhodnutia, ktoré prijmeme, musia brať do úvahy reálne možnosti všetkých zamestnávateľov, vrátane tých z menej rozvinutých regiónov. Potrebujeme zabezpečiť, aby minimálna mzda bola zvládnuteľná pre všetky firmy.
Zamestnanci v priemysle zarábajú a žijú dôstojne
Zamestnávatelia, ktorých ako Asociácia priemyselných zväzov a dopravy zastupujeme, majú záujem o férové odmeňovanie svojich zamestnancov. Nie je preto prekvapením, že platy v priemyselných sektoroch sú často vyššie ako v iných oblastiach. Po informačných technológiách a dodávke energií je práve priemyselná výroba tretím najlepšie plateným sektorom na Slovensku. Už základné platy presahujú úroveň minimálnej mzdy.
Podľa Štatistického úradu SR priemerná mzda v priemysle dosiahla v máji 1 582 eur, pričom v januári bola úrovni 1 369 eur. Zamestnancom sú okrem zákonných príplatkov vyplácané rôzne bonusy, kvartálne či ročné odmeny. Napríklad v automobilke tak môže priemerná mzda kvalitného operátora presiahnuť aj 1 700 eur.
Sme za odpojenie príplatkov od minimálnej mzdy
Minimálna mzda predstavuje najnižšiu mzdová úroveň, ktorá zamestnancovi zaručí dôstojný život. Nemala by sa nesprávne používať ako referenčná hodnota pre príplatky a stupne náročnosti práce. Pokiaľ totiž príde k jej zmene, dotkne sa to nielen približne šiestich percent pracujúcich s najnižšími príjmami, ale prakticky každého zamestnanca. Naviazanie príplatkov na minimálnu mzdu len v tomto roku zvýši náklady súkromného sektora o 70 miliónov eur a verejného sektora o 20 miliónov eur. Po zvýšení minimálnej mzdy v roku 2024 vzrastú tieto náklady dvojnásobne – spolu o 180 miliónov eur.
Chceme zvýšiť čisté príjmy zamestnancov
Mrzí nás, že sa neinšpirujeme krajinami ako Nemecko, Anglicko či Francúzsko, ktoré nízkopríjmové skupiny podporujú dočasným znížením daňového a odvodového zaťaženia. Vyspelé krajiny pristupujú k dočasnej úľave ako k investícii do rastu obyvateľov, ktorá sa im v budúcnosti vráti. Jednoducho a nebyrokraticky robia zamestnávanie sociálne ohrozených skupín pre firmy zaujímavé. Na Slovensku namiesto potrieb ohrozených skupín vidíme len plnenie štátneho rozpočtu.
My v Asociácii priemyselných zväzov a dopravy preto aktívne hľadáme riešenia na úpravu legislatívy, ktoré by zvýšili čistý príjem zamestnancov. Aby z rastu platov profitovali viac ľudia ako štát.
APZD
