„Treba pokračovať v integrácii, treba odbyrokratizovať EÚ, pretože stupeň byrokratizácie dosiahol neuveriteľnú výšku. Je potrebné nechať viac zodpovednosti na členských krajinách, pretože pri nastavení mantinelov krajina vie najlepšie, ako sa má v ich rámci pohybovať. Sme proti tomu, aby sa znižovala nezávislosť členských krajín presunom ďalších právomocí do Bruselu. Toto je prvý krok k budúcej dezintegrácii,“ priblížil Peter Mihók, predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK).
Jednoznačne podľa neho treba zachovať suverenitu členských krajín EÚ. „Je neakceptovateľné, aby sa pri dobrovoľnom členstve v EÚ zavádzali rôzne typy pokút, odvodov či sankcie formou prerušenia financovania. Pokračujme v integrácii, akcentujme jej ekonomickú a finančnú dimenziu. Snažme sa však integráciu odpolitizovať,“ podčiarkol Mihók.
EGD by sa podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) mala určite modifikovať. „Ciele tejto politiky nie sú totiž správne nastavené a realizovateľné v praxi. Zároveň prinášajú množstvo byrokracie. Aj z toho dôvodu protestovali poľnohospodári naprieč EÚ, ale aj na Slovensku,“ priblížil Matej Korpáš z tlačového odboru SPPK.
Ciele EGD by sa mali aj podľa prvého viceprezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Romana Karlubíka modifikovať – i vzhľadom na súčasnú geopolitickú situáciu a vojenské konflikty. „Ciele EGD boli stanovené politicky príliš ambiciózne bez ohľadu na reálne možnosti ekonomiky EÚ a stav jej dostupných technológií. Pri prijímaní cieľov EGD neboli spracované žiadne dopadové štúdie, bola prijatá bez diskusie s občanmi EÚ a priemyslom,“ povedal Karlubík.
EÚ podľa Martina Hoštáka, generálneho sekretára Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) nepotrebuje ďalej rozširovať oblasti spravované spoločnými politikami. „Je potrebné opraviť to, čo už máme. Napríklad jednotný trh, ktorý nie vždy funguje dokonale. Efektívne fungovanie jednotného trhu je základom pre ekonomický rast a konkurencieschopnosť Európy,“ zdôraznil Hošták.
Európske hospodárstvo podľa neho významne zaostáva za najvýznamnejšími regiónmi sveta. „Napríklad v roku 2023 vzrástol HDP EÚ len o 0,5 % v porovnaní s 3,1 % v prípade USA a 5,2 % v prípade Číny. A je to práve silná ekonomika, ktorá je predpokladom ochrany európskeho spôsobu života a európskych záujmov v zahraničí,“ podčiarkol.
V prípade EGD podľa Hoštáka RÚZ očakáva, že nastane tlak na efektívne vynakladanie prostriedkov aj v oblasti boja proti klimatickej zmene. „Zároveň očakávame zníženie príliš ambicióznych cieľov, zrušenie niektorých opatrení, a kým sa tak stane, zavedenie moratória na EGD,“ dodal Hošták.
„V nasledujúcich rokoch by sme radi videli, aby sa posilňoval jednotný trh, zlepšovala cezhraničná spolupráca, podporovali inovácie a technologický pokrok v celej EÚ. Tiež je dôležité investovať do vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj riešiť demografické výzvy, ktorým čelíme,“ doplnil Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD).
Jednotlivé politiky EÚ by mali byť podľa Lasza flexibilné a prispôsobovať sa aktuálnym výzvam a potrebám členských štátov.
„Napríklad v oblasti energetiky je dôležité, aby všetci občania a podniky mali prístup k dostupnej a bezpečnej zelenej energii. To môže znamenať aj prehodnotenie niektorých aspektov EGD, aby sme zabezpečili stabilitu a predvídateľnosť pre priemysel a podnikateľské prostredie,“ uzavrel Lasz.
Prechod na zelenú ekonomiku však musí podľa neho mať svoje „racio“ a nesmie ohrozovať konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.
Viac sa môžete dočítať v článku na Teraz.sk.
TASR
