OZE a životné prostredie

Energetická sebestačnosť

Energetická sebestačnosť je z celoeurópskeho aj slovenského hľadiska témou dňa. Vysoké ceny energetických surovín spôsobené množstvom faktorov komplikujú fungovanie priemyselných podnikov. Získanie kontraktu s pevnou cenou od dodávateľov pre budúci rok bolo pre podniky buď nemožné, alebo extrémne drahé.

Podniky sú nútené hľadať riešenia, ako sa so situáciou vysporiadať, zavádzajú úsporné opatrenia, zefektívňujú svoju výrobu či premietajú zvýšené náklady do cien svojich výrobkov. Nie všetky firmy však dokážu premietnuť zvýšené náklady do cien. Ak bude táto situácia pretrvávať, reálne bude dochádzať k znižovaniu výroby. Hrozí, že firmy budú odstavovať prevádzky a zatvárať, o prácu príde množstvo zamestnancov.

APZD je v tejto neľahkej situácii vaším hlasom presadzujúcim rozumné riešenia.  

• Žiadame štát, aby pre podniky vypracoval mechanizmus kompenzácií vysokých cien elektrickej energie aj plynu.  
• Podporujeme diverzitu energetických nosičov a s tým súvisiace zvyšovanie flexibility siete, modernizáciu existujúcej distribučnej siete a posilňovanie cezhraničných tokov. 
• Biometán považujeme za vhodnú alternatívu náhrady časti slovenskej spotreby zemného plynu. 
• Požadujeme zefektívnenie posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).

Ochrana ovzdušia

Ľudstvo svojou činnosťou vplýva na klímu a teplotu Zeme. Množstvo skleníkových plynov prirodzene sa vyskytujúcich v atmosfére sa tým znásobuje, dochádza k  globálnemu otepľovaniu. Medzi znečisťujúce látky patrí množstvo chemických substancií, ako oxid dusičitý, oxid siričitý, oxid uhoľnatý, olovo, ozón, častice PM10 a PM2,5 a iné. Všetky tieto látky majú negatívny vplyv na zdravie človeka. Ak by vývoj klimatických zmien pokračoval ako doteraz a neprijali by sa nové opatrenia v boji proti zmene klímy, náklady s ňou spojené by v EÚ mohli do roku 2100 znížiť HDP o takmer 10 %. Klimatické hrozby je možné zmierniť uvážlivým hospodárením a riešeniami založenými na ochrane prírody.  

• Presadzujeme zavedenie daňového zvýhodnenia podnikov majúcich v svojich prevádzkach najlepšie dostupné techniky tzv. BAT a BREF. 
• Požadujeme vytváranie nástrojov dostatočnej finančnej pomoci pre podniky pri znižovaní emisií. 
• Požadujeme spravodlivé nastavenie Enviromentálneho fondu tak, aby sa peniaze zaplatené na emisných povolenkách vracali naspäť do podnikov s cieľom kompenzovať vysoké ceny elektriny, prípadne podporiť projekty znižovania CO2.

Odpady

Slovensko je priemyselná krajina. Z toho vyplýva, že priemyselné odpady predstavujú vyše 80% množstva všetkých odpadov, komunálne odpady tvoria iba zvyšných 20%. Priemysel sa chce zodpovedne postarať o odpad zo svojej výroby. Základným problémom Slovenska však je, že kapacity na zhodnocovanie priemyselných odpadov chýbajú.  

Zároveň, informačný systém odpadového hospodárstva (ISOH) bol legislatívne implementovaný do Zákona o odpadoch v roku 2015, avšak napriek niekoľkomiliónovým finančným investíciám vynaložených do jeho zavedenia, tento systém nie je dodnes funkčný. Slovenské firmy a obce vedia o pripravovanej informatizácii v sektore odpadov len to, že pod hrozbou pokút musia od 1.  januára 2023 zasielať údaje evidencie odpadov elektronicky cez ISOH. Problémom je,  že sme v poslednom kvartáli roku 2022 pred termínom spustenia ISOH, avšak zverejnená bola iba predbežná informácia návrhu vyhlášky MŽP SR o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti, a teda nie je jasné ako má odovzdávanie dát v elektronickej podobe vyzerať.

• Slovensko potrebuje vybudovať databázu kvalitných a relevantných dát o odpade. Informačný systém odpadového hospodárstva (ISOH) musí byť plne funkčný a odladený. 
• Je potrebné vytvoriť koncepciu, ako ísť ďalej (efektívne nastaviť materiálové vs. energetické zhodnocovanie odpadov). Urýchlene je potrebné otvárať nové kapacity na spracovanie priemyselného odpadu.  
• Presadzujeme zavedenie motivačného systému poplatkov za odpad a znevýhodnenie skládkovania. 
• Urgentne treba riešiť veľké množstvo environmentálnych záťaží z minulosti.

ESG

ESG – vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov: zahŕňa tri oblasti, ktoré sú pre udržateľnosť kľúčové:  

• E – z anglického environment/životné prostredie,  
• S – sociálne aspekty,
• G – je governance/správa a riadenie.  

Firmy by uvedeným oblastiam mali venovať náležitú pozornosť. Deklarujú tým, že majú záujem podnikať zodpovedne a s ohľadom na aspekty životného prostredia či diverzity spoločnosti. ESG bolo doposiaľ viac vnímané ako marketingová stratégia, no Európska únia pre dosiahnutie cieľov udržateľného hospodárstva navrhuje napraviť nedostatky v existujúcich pravidlách vykazovania nefinančných informácií. EK preto zverejnila 23. februára 2022 návrh smernice EP a Rady o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937, ktorý by sa mal napríklad: 

• vzťahovať na široký okruh subjektov na úrovni EÚ, aktuálne je smernicou o zverejňovaní nefinančných informácií dotknutých približne 12 000 subjektov,
• podľa stanovených kritérií sa okrem právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov vzťahovať aj na fyzické osoby v postavení riaditeľov, resp. na výkonný manažment podniku,
• požadovať od členských štátov zabezpečenie toho, aby spoločnosti začlenili náležitú starostlivosť do všetkých svojich podnikových politík a aby zaviedli politiku v oblasti náležitej starostlivosti.
• V APZD máme za to, že navrhnuté povinnosti neúmerne zaťažia spoločnosti administratívou a s tým spojenými nákladmi. Z predloženého návrhu je doposiaľ zrejmé, že existuje požiadavka na zriadenie nového štátneho orgánu na dohľad nad dodržiavaním navrhovanej smernice. Pre podniky to bude znamenať, že okrem orgánov, s ktorými štandardne komunikujú pribudne ďalší. Je toto zjednodušovanie v praxi?

Obehové hospodárstvo

Ekonomika Slovenska spotrebúva značné surovinové zdroje, ale naša krajina disponuje iba limitnými prírodnými surovinovými zdrojmi. Pre udržateľný rast a zvýšenie prosperity má preto prvoradý význam zvýšenie zdrojovej efektívnosti a prechod na zelený obehový model hospodárstva. Princíp spočíva v tom, že ak výrobok dosiahne koniec svojho životného cyklu, tak sa suroviny znova použijú na vytvorenie novej hodnoty. Obehové hospodárstvo v porovnaní s lineárnym modelom ekonomiky oddeľuje hospodársky rast od potreby ťažiť nové a vzácne suroviny. Prakticky má byť toto zelené obehové hospodárstvo zabezpečované realizáciou materiálových úspor, opätovným použitím, zmenou ekodizajnu výrobkov, znovu využitím v obehovom cykle, vyvíjaním nových výrobkov a služieb so zníženou materiálovou náročnosťou.

APZD podporuje zavádzanie princípov obehového hospodárstva v priemyselnej praxi. Je nevyhnutné zachovať hodnotu výrobkov a materiálov čo najdlhšie, aby sa minimalizoval odpad a využívanie nových zdrojov, no zároveň táto zmena smerom k obehovosti potrebuje postupné zavádzanie s dostatočným časom na prispôsobenie a zavádzanie zmien výroby. Legislatívne požiadavky kladené na podniky nemôžu byť nevykonateľné a ani s protichodnou interpretáciou.

Zelená doprava

Boj s klimatickými zmenami pocíti Európan najvýznamnejšie v zavádzaní ekologickej, bezemisnej dopravy. V dohľadnej dobe vplyvom Green dealu, Fit for 55 a snáh EÚ dôjde k zrušeniu možnosti výberu, či si kúpiť vozidlo so spaľovacím motorom alebo s alternatívnym palivom. Nielen pre automobilky, ale aj  pre jednotlivé členské krajiny EÚ bude zákaz spaľovacích motorov predstavovať veľkú skúšku.  

Pripravenosť infraštruktúry na elektromobilitu je v členských štátoch rôzna. Problémom Slovenska, okrem nedostatočnej nabíjacej siete je aj to, že vozidlá s alternatívnymi palivami pribúdajú len pomaly. Paradoxne tento pomalý rozvoj prekrýva fakt, že naša elektrická prenosová sieť nie je dimenzovaná na masívny rozvoj elektromobility. Kým podľa národného Akčného plánu pre elektromobilitu by sme v roku 2025 mali mať registrovaných 20-tisíc elektromobilov, je takmer jasné, že tento počet registrovaných áut nedosiahneme. Slovenská asociácia pre elektromobilitu (SEVA) ich aktuálne eviduje necelých 4 tisíc.  

Vodíkový elektromobil fungujúci na palivové články stále predstavuje jednu z alternatív k batériovej elektromobilite, ktorá momentálne na trhu dominuje. Či sa vodík dokáže presadiť, v akej forme a v akých sektoroch dopravy, to bude viditeľné v priebehu rokov. Najmä v osobnej doprave vnímame, že už má pomerne veľkú stratu na batériovú elektromobilitu.  

Sprísnenie CO2 limitov a postupný prechod na výrobu čistých elektromobilov ohrozí pracovné miesta v európskom automobilovom priemysle, niektoré pracovné miesta zaniknú, ale vzniknú nové pracovné miesta, napríklad vo výrobe batériových článkov a infraštruktúre nabíjania. Očakávaná je transformácia pracovných pozícií. Pri prechode na elektrické vozidlá môže Slovensko očakávať stratu 1,6 % priamych pracovných miest.

• APZD podporuje rozvoj vozidiel s alternatívnym pohonom v SR. 
• Presadzujeme budovanie verejne prístupných elektrických nabíjacích staníc.
• Presadzujeme otvorenie dotačných schém na nákup vozidiel so zeleným pohonom.