„Celý systém čerpania prostriedkov z Envirofondu na Slovensku je podľa nášho názoru nastavený veľmi nespravodlivo a neférovo,“ sťažoval sa v minulosti šéf Železiarní Podbrezová Vladimír Soták. Mnohým veľkým priemyselníkom už dlhé roky prekáža, ako štát narába s financiami, ktoré do zeleného fondu musia hráči posielať.
Európske pravidlá ich nútia platiť za vypúšťanie emisií. Financie za tieto emisie sa zhromažďujú v spomínanom zelenom fonde. Vyzbierané peniaze z balíka štát používa na zelené ciele, dekarbonizáciu či Národné parky.
Isté percento sa má vrátiť fabrikám, ktoré doň financie poslali. Veľká časť zdrojov však často leží ladom, a tak prispieva k nižšiemu deficitu verejných financií.
V realite sa tak fabriky, ktoré do balíka výrazne prispievajú, dostávajú len k zlomku financií. Upozorňujú, že zahraničie dotuje biznis výrazne viac. A vďaka tomu sú v nevýhode. Kabinet Roberta Fica sa na poslednom rokovaní vlády dohodol, že o miliónových projektoch sa bude rozhodovať už novým spôsobom.
Kto bude nakoniec deliť milióny
Envirofond každoročne hospodári s veľkým balíkom peňazí. Čísla hovoria, že vlani na jeho účet pritieklo vyše 584 miliónov eur, pričom väčšina bola práve za emisné povolenky. Celkovo boli na účte fondu takmer dve miliardy eur. Ide tak o významný objem peňazí, z ktorého sa financujú projekty.
Príkladom sú už spomínané národné parky, budovanie nových kanalizácii či vodovodov, dekarbonizačné projekty vo fabrikách alebo čističky odpadových vôd pre obce.
Počas mája minister životného prostredia Tomáš Taraba posunul do pripomienkovacieho konania novelu, ktorá by výrazne zvýšila jeho kompetencie. Organizácie tvrdili, že vďaka nej by o finančných tokoch rozhodoval minister.
Príkladom bola aj petícia združenie Priatelia Zeme kde upozornili, že „jeden minister nemá rozhodovať o stovkách miliónov“.
„Je neprípustné, aby minister v podstate svojvoľne rozhodoval o celej výške výnosov z predaja emisií. Je to absolútne nepredvídateľný a netransparentný spôsob rozhodovania,“ povedala zas v máji tohto roka Ivana Figuli z občianskeho združenia Via Iuris.
Taraba nakoniec ustúpil a vláda odklepla zmenu. Tá vraví, že o financiách zo zeleného fondu nebude rozhodovať iba rezort životného prostredia, ale aj vláda, ktorá by mala po novom schvaľovať trojročný investičný plán.
O tom, kam všade budú putovať prostriedky, budú po novom rozhodovať aj iné rezorty, a to dopravy, hospodárstva a aj pôdohospodárstva.
„Vítame skutočnosť, že prostriedky z predaja emisných kvót budú rozdeľované medzi viaceré rezorty, čo zabezpečí, že peniaze nebudú zbytočne hromadené na účte Environmentálneho fondu,“ podotkol generálny sekretár asociácie Andrej Lasz.
Kde vidia firmy nejasnosti
Súčasný zákon stanovuje, že 35 percent z alokovanej sumy je určených priemyslu a 10 percent putuje národným parkom. Zvyšné peniaze sa rozdeľujú medzi obce a mestá. Na ilustráciu, tento rok pôjde na projekty 289 miliónov eur.
Asociácia síce víta niektoré zmeny, no v legislatíve vidia aj nedostatok. Ide práve o percentá, ktoré sú podľa nich nejasné. „Na druhej strane nás znepokojuje absencia jasného percentuálneho podielu, ktorý by bol pre podniky predvídateľný,“ poukázal Lasz. Práve opisovaný kľúč zabezpečoval, že priemysel mohol vedieť, s čím môžu rátať.
Podľa neho aktuálny návrh prináša zvýšenú neistotu, pretože firmám v ňom chýbajú jasné informácie o objeme prerozdelených prostriedkov. „Táto neistota v prerozdeľovaní môže výrazne sťažiť aj spustenie výroby v toho času odstavenej hlinikárni Slovalco v Žiari nad Hronom ,“ skonštatoval.
Za zachovanie percentuálneho rozdelenia sa prihovárali aj neziskové organizácie v spomínanej petícii.
Ak by bolo podľa Lasza v zákone presne zadefinované, koľko peňazí poputuje do vysoko energeticky náročného priemyslu, firmy by mohli lepšie plánovať svoje kroky.
Klimatická koalícia sa zase obáva, že „peniaze z Envirofondu sa môžu necielene pomíňať na gigantickú infraštruktúru a nezostanú peniaze na pomoc ľuďom s klimatickou krízou“.
Prečo sa mení fond
Celá zmena fungovania zeleného fondu sa deje v kontexte postupného rozširovania obchodovania s emisnými kvótami. Od roku 2027 už totiž nebudú za emisie platiť len fabriky či elektrárne, ale uhlík bude v cene aj pohonných látok či kúrenia.
To bude znamenať väčší príjem peňazí do systému. No na druhej strane odborníci varujú, že keď sa uhlík bude uplatňovať aj cenách palív či kúrenia, povedie to k plošnému zdražovaniu.
Aj preto Slovensko zatiaľ túto časť o zdražovaní do legislatívy nepremietlo a Taraba otvorene hovorí, že bude rokovať v Bruseli, aby sa tak ani nestalo.
„Čiže neschvaľujeme tú časť, ktorá hovorí o zdražovaní a len to, aby sa vedeli firmy do systému nahlásiť,“ povedal minister pre HN. Prv než sa začnú uplatňovať emisie v cenách palív, bude musieť prebehnúť bezplatná monitorovacia fáza vypúšťania emisií v týchto segmentoch. Vláda za zatiaľ dohodla len na tejto bezplatnej fáze.
Článok prevzatý z HNonline.sk.
Hospodárske noviny
