Novela zákonov o obchodovaní s emisnými kvótami a o Environmentálnom fonde narazila na námietky iných ministerstiev, Národnej banky Slovenska, miest a obcí, zástupcov priemyslu, mimovládnych organizácií aj opozície. Ich námietky padli počas medzirezortného pripomienkového konania.
Nesúhlasia s tým, aby mal minister životného prostredia právomoc rozhodovať, komu a v akej výške pôjdu príjmy z emisných kvót. Doteraz sa rozdeľovalo 80 miliónov eur, po novom by malo ísť už o približne 300 miliónov eur ročne.
Výnosy z emisných kvót sú určené na dekarbonizáciu slovenského hospodárstva a environmentálne opatrenia. Doteraz ich rozdeľoval Environmentálny fond podľa zákonom stanoveného kľúča: 35 percent z týchto peňazí je určených priemyslu, 10 percent národným parkom a zvyšok sa rozdeľuje medzi obce a mestá na zatepľovanie, vodovody a kanalizácie, čistiarne odpadových vôd či zberné dvory.
Peniaze sú určené aj na zadržiavanie vody v krajine s dôrazom na zachytávanie, na ukladanie a využitie organického uhlíka či na podporu prechodu k formám dopravy s nízkymi emisiami a podporu verejnej dopravy.
Žiadajú jednoznačne predvídateľné pravidlá
V návrhu novely sa už percentuálne určenie využitia peňazí neuvádza a o tom, koľko na aký účel pôjde, má rozhodovať minister životného prostredia. Dôvodová správa neuvádza, prečo má k takejto zmene prísť. Na to ministerstvo životného prostredia upozornila i Národná banka Slovenska, ministerstvo financií aj ministerstvo spravodlivosti. O vysvetlenie sme požiadali ministerstvo životného prostredia, odpoveď zatiaľ neposkytlo.
Návrh ďalej rozširuje systém obchodovania s emisnými kvótami o námornú dopravu a zavádza nový systém obchodovania v odvetví budov a cestnej dopravy od roku 2028. To sa však netýka domácností a vlastníkov vozidiel, ale subjektov, ktoré dodávajú palivá a energie v týchto oblastiach. Na zmiernenie negatívnych následkov rozšírenia systému sa má zriadiť Sociálno-klimatický fond.
Všetky kompetencie v oblasti obchodovania s emisnými kvótami by mali prejsť z okresných úradov na ministerstvo životného prostredia, s čím vyjadrilo zásadný nesúhlas ministerstvo vnútra, ktoré ovláda Matúš Šutaj Eštok z Hlasu.
Súčasné znenie zákona o obchodovaní s emisnými kvótami platí len od mája 2023. Percento výnosu z predaja emisných kvót v dražbách použiteľné na už spomenuté enviromentálne účely sa zvýšilo z 30 percent na 40 percent a v roku 2025 to malo byť 50 percent.
V Tarabovom návrhu zákona sa má takto stanovený percentuálny podiel použiteľného ročného výnosu zrušiť a určiť ako skutočne dosiahnutý výnos z dražieb kvót; rozdeľovalo by sa teda 100 percent.
Nové nastavenie rozdelenia peňazí z príjmov za emisné kvóty, ktoré bolo platné od vlani, malo prispieť k tomu, aby národné parky neboli závislé od ťažby dreva. „Zabezpečíme tak stabilné financovanie národných parkov a zároveň podporíme zachytávanie uhlíka v pôde, čím prispejeme k zlepšovaniu situácie v oblasti klímy,“ vysvetľoval Environmentálny fond po schválení novely.
Peniaze z emisných kvót sú v súčasnosti takmer jediným príjmom, ktorý zabezpečuje fungovanie národných parkov. Ministerstvo životného prostredia však s výnimkou Národného parku Veľká Fatra vzalo ostatným národným parkom takmer všetky peniaze zo štátneho rozpočtu. Obvyklý ročný príspevok im znížilo o 80 až 100 percent.
Tatranský národný park mal doteraz príspevok 616-tisíc eur, dostal nula eur. Slovenskému raju klesla suma v zmluve z 353-tisíc eur na 54-tisíc eur, Slovenskému krasu z 224-tisíc na 32-tisíc eur.
Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že financovanie národných parkov je riadne zabezpečené prostredníctvom Environmentálneho fondu. „Navyše národné parky si zabezpečujú bežný chod prevádzky aj z vlastných príjmov.“
Riaditelia národných parkov Slovenský raj a Slovenský kras však v dávnejšom článku pre Denník N už vysvetľovali, že peniaze z envirofondu nemôžu použiť na všetko, čo by potrebovali a čo im štátny príspevok umožňoval. Vlastné príjmy majú mnohé parky mizivé, nemajú na čom zarábať. Malá Fatra alebo Slovenský kras takmer nemajú štátom vlastnené lesy, v ktorých by mohli ťažiť drevo.
Národná banka Slovenska vo svojej pripomienke k novele napísala, že zrušenie percentuálnych podielov využitia výnosu z dražieb kvót na jednotlivé účely považuje za neodôvodnené, a navrhuje ich v zákone zachovať.
Rozdeľovanie prostriedkov by malo byť podľa NBS transparentné a má sledovať vopred definované strategické ciele. V dôvodovej správe predkladateľ neuvádza dôvod odklonu od doterajšieho prístupu.
Stiahnuť celý bod o tom, že o peniazoch bude rozhodovať len minister, žiada Asociácia priemyselných zväzov a dopravy. „Požadujeme jednoznačne predvídateľné pravidlá. Bez ohľadu na úmysly osoby zastávajúcej post ministra, takéto nastavenie o ad hoc ročnom rozhodovaní zavádza do procesu poskytnutia podpory neprehľadnosť a neistotu pre poberateľov pomoci.“
Asociácia žiada stanoviť konkrétne percentuálne podiely použitia výnosu získaného z dražieb kvót. „Požadujeme jednoznačne predvídateľné pravidlá, ktoré budú dané a fixné pre všetkých (pre priemysel, pre mestá a obce, na vodovody a kanalizácie, na národné parky), ktorých financovanie závisí od Environmentálneho fondu. Bez toho si subjekty nebudú vedieť ani približne nastaviť stratégiu na najbližší rok.“
Pokračovanie článku nájdete v Denníku E.
Denník E
