Elektrina z vodných elektrární tvorí 17 percent zo všetkej vyrobenej energie na Slovensku. Náš riečny potenciál podľa energetikov nevyužívame dostatočne. Zmenu by mala priniesť nová legislatíva. Ochranári z mimovládnych organizácií však novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie kritizujú.
V Želiezovciach vyrábajú na Hrone elektrinu od roku 2016. So samotným projektom však začali už omnoho skôr. „Vodné elektrárne na Slovensku sú asi najťažšie povoľovanou stavbou. Sú tam tri samostatné povoľovacie konania, ktoré na seba nadväzujú a nemajú takú koordináciu,“ uviedol riaditeľ Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky Ján Karaba.
Povoľovacie konanie na takúto stavbu teda niekedy trvá aj celé desaťročie. Ministerstvo životného prostredia legislatívu, takzvanú EIA, novelizovalo.
„Navrhlo zjednodušiť posudzovanie pre vodné elektrárne, ktoré sa po novom majú riešiť len v takzvanom zisťovacom konaní. Šlo by o celkom významné urýchlenie v súlade s európskou legislatívou,“ povedal Karaba.
Napríklad na rieke Hron je vybudovaných niekoľko elektrární. Podľa ochranárov nemusí každá samostatne predstavovať problém, dohromady však môžu.
„Kumulatívne pôsobenie viacerých hrádzi sa nedá preskúmať v zisťovacom konaní, musí byť posúdená v kontexte ostatných bariér, ktoré už na rieke sú. Úplné prehradzovanie riek bariérami spôsobuje veľké zmeny na rieke,“ upozornila manažérka pre ochranu vôd zo Svetového fondu na ochranu prírody Martina Paulíková.
Prechod na zelené energie
Hydroenergetici tvrdia, že rieka nápor terajších elektrární zvláda a že pozitívne dopady niekoľkonásobne nahradia tie negatívne.
„Zvýšili sme hladinu spodnej vody v okolí a tým sme umožnili zatopiť staré mŕtve ramená rieky, kde vyschli stromy. Vysadili sme nové stromy a robia sa kompenzačné opatrenia,“ ozrejmil konateľ spoločnosti Hydroenergia Peter Hegeduš.
Voda by tiež mohla zohrať významnú úlohu pri dekarbonizácii energetiky a tiež pri prechode priemyslu na zelené energie.
„Dnes každý investor rieši jednu zásadnú vec, a to je, či dokáže odoberať zo siete takzvanú zelenú energiu. No a práve takéto malé vodné zdroje sú relatívne veľkým potenciálom na Slovensku,“ podotkol generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz.
Podľa ochranárov je zákon o EIA šitý viac na mieru investorom a obce a občania sa o mnohých projektoch nedozvedia.
„Je to problematické v kontexte toho, čo sa už na Slovensku dialo, aké elektrárne sa postavili, ako negatívne pôsobia na životné prostredie,“ skonštatovala Paulíková.
Možnosť posudzovať vplyvy na životné prostredie nielen priamo dotknutou obcou, ale aj susednými, okolitými, ktorých sa určitá činnosť dotkne, to bol jeden z dôvodov, prečo už schválený zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie prezident Peter Pellegrini nepodpísal. Vrátil ho Národnej rade SR na opätovné prerokovanie.
Viac sa dozviete v reportáži STVR.
APZD
