Historický význam baníctva
Baníctvo na Slovensku má hlboké korene a bohatú históriu, pričom v súčasnosti zamestnáva okolo 6 600 ľudí a prispieva 0,4 % k tvorbe HDP krajiny. Tržby v odvetví dosahujú približne pol miliardy eur. Produktivita práce je tu až o 41 % vyššia než v Slovenskej republike, čo radí ťažobný priemysel medzi 17 % odvetví s najvyššou produktivitou práce.
Dominantnú úlohu v sektore zohrávajú domáce podniky, ktoré predstavujú až 81 % všetkých firiem. Medzi najväčších zamestnávateľov patria Slovenské magnezitové závody, a.s. Jelšava. Tento priemysel je tiež charakteristický vysokým zastúpením mužov, ktorí tvoria 85,4 % zamestnancov. Priemerný vek pracovníkov sa v priebehu rokov zvýšil zo 45 rokov v roku 2015 na 48 rokov v roku 2020.
Aj napriek dôležitosti tohto odvetvia má ťažobný priemysel negatívnu obchodnú bilanciu – exportujeme o 94 % menej produktov, ako dovážame.
Význam baníctva pre priemysel
Na Slovensku je baníctvo prepojené s mnohými inými odvetviami a vytvára v priemere štyrikrát viac nepriamych pracovných miest ako priamych.
Široké spektrum priemyselných odvetví závisí od bezpečnej dodávky surovín zvyčajne v podobe kombinácie domácej ťažby, dovozu a recyklácie.
„Ťažobný sektor nie je len o uhoľných baniach. Ťažíme magnezit, kobalt, zlato a ďalšie nerastné suroviny, ktoré sú kľúčové pre priemysel,“ vysvetľuje Michal Cehlár, predseda predstavenstva Slovenskej banskej komory.
„Baníctvo vie zabezpečiť ťažbu kritických surovín, ako aj uskladňovanie zemného plynu, razbu tunelov pre dopravnú infraštruktúru či vrtov pri výstavbe geotermálnych elektrární,“ dopĺňa Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy.
Baníctvo a kritické suroviny
Okrem týchto činností však ťažobný priemysel zohráva kľúčovú úlohu aj v širšom kontexte. Ťažba nerastov a získavanie surovín z vlastných prírodných ložísk, spracovanie surovín z recyklácie a ťažba druhotných surovín z povrchových hald a odkalísk predstavujú základné piliere rozvoja ťažobného priemyslu a podporujú obehovú ekonomiku, ktorá sa stáva kľúčom k trvalo udržateľnému hospodárskemu rastu.
Dôležitosť využívania domácich surovín zdôrazňuje aj nový zákon Critical Raw Materials Act, platný od mája 2024. „EÚ chce, aby sme do roku 2030 využívali na priemyselnú výrobu aspoň 10 % vlastných zdrojov kritických surovín a 40 % recyklovaných surovín. Absolútnou prioritou pre EÚ sú kritické nerastné suroviny, kde každý štát je povinný uskutočňovať využívanie svojho surovinového potenciálu a hľadať ďalšie nové surovinové zdroje,“ upozorňuje Michal Cehlár.
95 % kritických nerastných surovín, ktoré sú potrebné pre náš priemysel, sa ťaží v Číne, zvyšok v iných krajinách mimo EÚ. Čína nám dodávky surovín predražuje alebo dodáva už hotové výrobky. „Ekonomika EÚ ide nesprávnym smerom. Celý automobilový priemysel je postavený na kritických nerastných surovinách. Je čas, aby sme si uvedomili, že bez využívania vlastných surovinových zdrojov a bez podpory ťažobného sektora sa nemôžeme stať sebestačnými,“ dopĺňa.
Dramatická situácia v sektore
Práve magnezit je jednou z kľúčových surovín. Na Slovensku máme veľkú ložiskovú základňu, pričom najväčšia je v Jelšave. Toto činné ložisko netreba otvárať a má dostatočné zásoby, čo je obrovské plus.
„Naše bane majú významnú úlohu v európskom priemysle výroby žiaromateriálov. Avšak energetická kríza a vojna na Ukrajine viedli k výpadkom kľúčových trhov a enormným nárastom energetických nákladov,“ zdôrazňuje Roman Gažúr, generálny riaditeľ Slovenských magnezitových závodov, a.s. Jelšava a člen predstavenstva Zväzu hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie SR.
Príliš rýchla implementácia ekologických politík je finančne nákladná a v stanovených termínoch takmer nerealizovateľná. „Je to ako keby ste sa cez noc snažili naučiť nový jazyk a plynule ním hovoriť. Potrebujeme viac času a podpory na adaptáciu,“ ilustruje Gažúr.
Riaditeľ Slovenských magnezitových závodov varuje, že ak sa situácia v sektore nezlepší, hrozí postupné znižovanie stavov. „Baníctvo sa musí odovzdávať nielen štúdiom, ale aj profesne z generácie na generáciu. Ak tento proces prerušíme, stratíme neoceniteľné know-how, ktoré bude veľmi ťažké znovu obnoviť.“
Potrebné opatrenia
Súčasná situácia v slovenskom ťažobnom priemysle je vážna, no riešenia existujú.
Na to, aby sme napredovali, potrebujeme stabilnú a predvídateľnú legislatívu, ktorá umožní prispôsobiť sa novým požiadavkám. Narastajúci deficit kvalifikovaných odborníkov v geológii a ťažbe musíme riešiť posilnením týchto kapacít na štátnej úrovni, pretože bez nich nepresadíme potrebné zmeny. Investície do inovácií a moderných technológií, spolu s podporou vzdelávania a výskumu, výrazne zvýšia efektivitu ťažby a spracovania surovín a zabezpečia odovzdávanie odborných znalostí budúcim generáciám.
Reálny pokrok však dosiahneme len aktívnou spoluprácou vlády, priemyslu a verejnosti, ktorá spoločne podporí a rozvinie tento strategicky významný sektor.
Fotogaléria
APZD
