Slovensko má dlhoročnú tradíciu výroby elektrickej energie z vody. Aj v súčasnosti vodné elektrárne vyrábajú približne 17 % z celkovej výroby elektriny u nás. Ide však predovšetkým o veľké vodné elektrárne, pri ktorých len príprava ich výstavby trvá dlhé roky. „Aj preto by sme sa okrem veľkých projektov, ktorým je napríklad aj avizovaný projekt prečerpávajúcej elektráreň na Ipli, mali sústrediť aj na zvýšenie využitia potenciálu, ktorý ponúkajú malé vodné elektrárne,“ vysvetľuje Ján Karaba, riaditeľ SAPI.
Dôležitosť zelenej energie pre priemysel a investorov
Využitie potenciálu malých vodných elektrární je kľúčovým aj pre budúcnosť pracovných miest nielen v rámci priemyslu. Dnes už totiž nestačí, aby Slovensko ponúkalo investorom, ktorí zvažujú investíciu u nás, iba kvalifikovanú pracovnú silu. „Investori už nepozerajú len na pracovnú silu, ale kladú aj ďalšie dve zásadné otázky – dokážeme ekologicky spracovať odpad a vieme sa v danej krajine dostať k energii z obnoviteľných zdrojov?“ zdôrazňuje Andrej Lasz, generálny sekretár APZD.
Zelená energia, vrátane tej z vodných elektrární, je totiž základom pre dodržiavanie ESG kritérií (Environmental, Social, Governance – spoločensky zodpovedné podnikanie), ktoré sú dnes nevyhnutné pre každú zodpovednú firmu. „Ak nedokážeme zabezpečiť dostatok zelenej elektriny zo solárnych, veterných či vodných zdrojov, Slovensko sa môže dostať mimo radar potenciálnych investorov,“ varuje Lasz. Mať zelenú energiu zapojenú v sieti je dnes podmienkou pre všetkých, ktorí sledujú v rámci podnikania aj ciele udržateľného rastu.
Voda ako riešenie pre zelenú budúcnosť
Vodná energia je spoľahlivý, bezemisný zdroj, ktorý môže aj na Slovensku zohrať významnú úlohu pri dekarbonizácii energetiky, ale aj prechode priemyslu na zelené energie. Len pre porovnanie, kým na Slovensku sa vodné elektrárne na celkovej výrobe elektriny podieľajú 17-timi percentami, v susednom Rakúsku je to až 61 %.
Zatiaľ čo výstavba veľkých prečerpávacích elektrární môže trvať aj 10 rokov, malé vodné elektrárne môžu priniesť výsledky už v krátkodobom horizonte, ak sa odstránia prekážky. „Zjednodušenie povoľovacích procesov je nevyhnutné. V praxi sme sa stretli s prípadmi, kde sa príprava projektov zbytočne zdržala na roky. Jednou z ciest ako zvýšiť efektivitu a využiť hydroenergetický potenciál vo väčšej miere je napríklad aj modernizácia existujúcich zdrojov,“ vysvetľuje Peter Hegeduš, konateľ spoločnosti Hydroenergia, s.r.o., ktorá prevádzkuje Vodné dielo Želiezovce.
Nová legislatíva môže priniesť zmenu
Krokom vpred je aj v prípade projektov vodných elektrární novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorá nedávno prešla parlamentom.
Ján Karaba, riaditeľ SAPI, ju vníma ako jeden z prvých krokov v rámci vyššieho využívania obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku. „Novela síce nie je dokonalá, ale otvára dvere rýchlejšiemu schvaľovaniu projektov. Ak chceme dosiahnuť významný pokrok v oblasti obnoviteľných zdrojov, musíme ďalej pokračovať v zlepšovaní legislatívnych podmienok, pretože bez ďalších úprav sa rozvoj bude naďalej oneskorovať,“ dodáva J. Karaba
Prekážky, ktoré treba odstrániť
APZD a SAPI zdôrazňujú, že vodné elektrárne sú jedným z nástrojov na dekarbonizáciu energetiky a zvyšovanie energetickej bezpečnosti Slovenska. Vyzývajú preto na zrýchlenie rozvoja tejto oblasti a zjednodušenie legislatívnych prekážok, ktoré bránia krajine naplno využiť svoj hydroenergetický potenciál.
Konkrétne je potrebné, aby Ministerstvo životného prostredia SR pripravilo novú stratégiu pre lepšie využívanie energie vodných tokov, s osobitným dôrazom na nevyužitý potenciál malých vodných elektrární. Zároveň by sa mali zjednodušiť a zjednotiť povoľovacie procesy podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a rámcovej smernice o vodách. Dôležité je, aby sa posudzovala iba samotná vodná stavba, keďže energetická časť projektu nemá priamy vplyv na kvalitu vody ani životné prostredie.
APZD
