„Musím vám povedať, že vám ako akcionárom rozhodne nezávidím. Málokedy som sa v priemyselnom odvetí stretol s takým súborom protichodných názorov a protichodných smerov a protichodných riešení ako vo vodárenstve,“ zhrnul stav vodárenstva do jednej vety Alexej Beljajev.
Problémy vodárenstva podľa prezidenta Asociácie priemyselných zväzov a dopravy založil štát hneď pri transformácii vodárenskej sústavy.
„Pred x rokmi sa štát vzdal riešení vodárenskej sústavy a odovzdal ju na obce a mestá. Povedal A a nepovedal, ako sa to väčšinou stáva, B. To B je, že mala byť podstatne lepšia pripravená transformácia hlavne z pohľadu oprávnenosti nákladov, výpočtu ceny za prevedený majetok, a to náväzne robilo ďalšie problémy,“ vysvetľuje Beljajev.
Poukázal zároveň na problém postavenia samospráv ako akcionárov, ktoré štát automaticky postavil do konfliktu záujmov, keď ako akcionári by na jednej strane mali mať záujem na dosahovaní hospodárskeho výsledku vodárenských spoločností, na druhej strane majú zároveň záujem, o čo najnižšie ceny vodného a stočného. Tieto záujmy sú pritom v zásadnom protiklade.
„Vy ako akcionári máte ešte jeden problém, že podstatou fungovania akciovej spoločnosti je niečo vyrábať, niečo tvoriť a na základe toho dosahovať nejaké primerané hospodárske výsledky. Samozrejme starostovia obcí a miest majú zase trošku iné záujmy, ako môže mať akciová spoločnosť. Sú tam obyvatelia, je tam nejaká cena vodného a stočného a celý ten komplex je takto naprogramovaný na problémy. A tie problémy sa kopili, kopili, kopili a až v poslednej dobe začali vážnejším spôsobom vychádzať na povrch,“ pomenoval jeden zo základných problémov vodárenstva Alexej Beljajev.
Prezident Asociácie priemyselných zväzov a dopravy tiež veľmi zrozumiteľne pomenoval dôvody podfinancovania vodárenstva ako odvetvia – zle nastavenie regulácie a neplnenie si záväzkov štátu.
„Odpisy, ktoré sa dnes účtujú zo starých cien, ktoré nezohľadňujú reálny stav majetku a tým pádom ani skutočný stav odpisov. Bohužiaľ, tá vodárenská infraštruktúra bola dlhé roky v úzadí záujmu politikov a budovanie vodovodov je v prvom rade úloha štátu,“ povedal Beljajev.
„Veľký problém je v úrade pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý sa z mne neznámych dôvodov sústavne snaží stlačiť cenu vodného a stočného pod udržateľnú ekonomickú úroveň. Ak sa pozrieme, tak podiel vodného a stočného na spotrebnom koši nám neustále klesá. Aktuálne ho máme na úrovni 0,8 % a požadovaných by bolo zhruba 1,8 %. Okrem toho, tam existuje nejaký x-faktor, ktorý každoročne znižuje o 3 % infláciu. Pritom by mal naopak zaviesť nejaký faktor obnovy, ktorý by mal byť zhruba o 1 % vyšší, ako je dosahovaná inflácia,“ pokračoval.
Pri tomto nastavení regulácie, je pre vodárenské spoločnosti budovanie novej infraštruktúry nie ziskovou, ale naopak stratovou činnosťou.
„Prečo by mali vodárenské spoločnosti budovať vodovody? Keď každá nová investícia im v podstate len prehlbuje stratu?,“ pýta sa Beljajev.
Veľmi zreteľne poukázal na neplnenie si záväzkov štátu, ktoré nie sú len záležitosťou minulosti, ale štát v tejto praxi pokračuje naďalej.
„Vodárenská infraštruktúra na Slovensku by potrebovala investície v objeme zhruba cez 5 miliárd eur a len 3 miliardy boli potrebné do rozvoja infraštruktúry. Mrzí ma, že štát si neplní tieto základné povinnosti keď v rozpočte je z uvedenej sumy zabezpečených len 166 miliónov, čo predstavuje zhruba 3 % toho, čo potrebujete,“ ilustroval na konkrétnych číslach Beljajev.
Krátené vystúpenie Alexeja Beljajeva si môžete pozrieť tu:
APZD
