Na Slovensku ešte stále v zamestnanosti nepoznáme rodovú rovnosť. Okrem toho, že ženy u nás dostávajú v porovnaní s mužmi na každé zarobené euro približne o 18 centov menej, stále nevidíme ženy vo vysokých pozíciách. Toto by mal zmeniť nový zákon, ktorý ako prvý zavedie rodovú rovnosť ako povinnosť pre veľké firmy.
Podľa analytikov len štvrtinu seniorských manažérskych pozícií zastupujú ženy a hoci sa tento trend pomaly dvíha, ženy ešte stále ovplyvňujú faktory, akými je aj materstvo či neplatená práca. Zamestnávatelia pritom nemusia spĺňať žiadne kvóty, ktoré by im nariaďovali prijímať a určité pozície ženy. Teda zatiaľ. Nový návrh zákona by mal zatočiť so starými nespravodlivosťami.
Marián Kočiš, makroekonomický analytik zo Slovenskej sporiteľne, nám nedávno potvrdil, že „platový rozdiel medzi pohlaviami nie je iba etickým problémom“.
„Má mnoho dôsledkov vrátane straty ľudského kapitálu, nižšej spotreby a nižšieho ekonomického rastu. To predstavuje ohrozenie dlhodobej prosperity krajiny“.
Toto si zrejme začalo uvedomovať aj Ministerstvo spravodlivosti SR a prišlo s novou legislatívou. Parlament má návrh zákona prediskutovať v prvom čítaní v septembri. V októbri by ho mali prerokovať v druhom a treťom čítaní a účinnosť by mohol nadobudnúť už 28. decembra 2024.
Nové kvóty pre veľké firmy
„Kótované spoločnosti by mali pre menej zastúpené pohlavie, v praxi sú to v súčasnosti najmä ženy, dosiahnuť vyváženejšie zastúpenie medzi členmi predstavenstiev a dozorných rád. Verejný charakter týchto spoločností predstavuje relevantný dôvod k tomu, aby boli vo verejnom záujme regulované vo väčšom rozsahu,“ píše Ministerstvo spravodlivosti v predkladacej správe.
Ako informuje EURACTIV Slovensko, na znení zákona sa podieľa aj rezort práce. Vychádza zo Smernice Európskej únie, ktorá stanovuje zlepšenie rodovej vyváženosti medzi riadiacimi pracovníkmi v kótovaných spoločnostiach.
Kótované podniky, teda spoločnosti, s ktorých akciami sa obchoduje na regulovaných trhoch v rámci Únie, budú musieť pravidelne informovať o rodovej diverzite vo svojich vrcholových orgánoch.
Podľa nových smerníc musia spoločnosti do roku 2026 zabezpečiť minimálne 40-percentné zastúpenie žien alebo mužov na nevýkonných riadiacich pozíciách. Ak do tohto počtu zahrnieme aj výkonné pozície, cieľová hodnota sa zníži na 33 percent. Raz ročne budú musieť firmy predkladať správu rezortu práce, ktorá skontroluje, ako napĺňajú tieto ciele. Ministerstvo práce zároveň každý rok zverejní zoznam spoločností, ktoré splnili požiadavky.
Ak spoločnosti nedosiahnu stanovené ciele, zavedú ďalšie opatrenia. Nesplnenie informačnej povinnosti môže viesť k sankciám, vrátane pokút. Nové predpisy sa nevzťahujú na mikropodniky, malé a stredné podniky, pričom presný zoznam dotknutých spoločností ešte nie je k dispozícii.
Niektorí zamestnávatelia sa búria
Zástupcovia zamestnávateľov jednotlivých združení nemajú rovnaký názor na návrh nového zákona.
„Sme v poriadku s cieľom smernice, aby firmy pristupovali k výberu rodovo neutrálne, transparentne a zodpovedne. Smernica má naviesť spoločnosti na určité zavedenie štandardov na výber kandidátov a naučiť ich, ako pristupovať k výberovým konaniam, aby boli rodovo vyvážené,“ uviedol generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz.
Väčšina spoločností, na ktoré sa smernica vzťahuje, už obdobné pravidlá podľa neho dodržiava interne. Znamená to, že jej implementácia by nemala spôsobiť zásadnejší problém.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR vyzdvihla smernicu kvôli skutočnosti, že kótovaným spoločnostiam neodopiera možnosť menovať za riadiacich pracovníkov najkvalifikovanejších kandidátov a poskytuje im pružný rámec a dostatočne dlhý čas na prispôsobenie sa.
Vďaka tomu by mali mať jednotlivé spoločnosti dostatočný priestor na to, aby si samy určili, ako je možné stanovené ciele smernice dosiahnuť čo najlepšie s prihliadnutím na vnútorné pravidlá a postupy týkajúce sa obsadzovania vrcholových orgánov.
Rodová rozmanitosť by mohla byť podľa AZZZ pre firmy prínosom, keďže ženy prinášajú do vedenia nové pohľady a skúsenosti, ktoré sú často odlišné od tých mužských. Na druhej strane sú v rámci asociácie názory, že do vnútorných procesov spoločností by formou regulácií nemali zasahovať žiadne externé subjekty a prikazovať im, ako má byť zložené vedenie.
Kriticky sa k novému zákonu vyjadril Klub 500. „Namiesto toho, aby sa Európska komisia venovala konkurencieschopnosti svojej ekonomiky, vymýšľajú úradníci takéto zástupné nezmyselné témy,“ povedal výkonný riaditeľ Tibor Gregor.
Článok prevzatý zo Startitup.sk.
APZD
