Chýba výzva, objem pomoci nezodpovedá reálnym potrebám
Slovensko aktuálne nemá vyhlásenú žiadnu výzvu pomoci či už podľa článku 2.1 alebo 2.4 Európskeho dočasného krízového rámca. Schému 2.4 v týchto dňoch posudzuje Brusel. Nakoľko len kopíruje Dočasný krízový rámec, pripravená a zaslaná mala byť významne skôr. „Kedy tá pomoc vlastne príde? Bude v máji, septembri?“ zamýšľa sa prezident Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Alexej Beljajev.
Aj v prípade úspešnej notifikácie schémy dnes nepoznáme dátum zverejnenia výzvy, známe nie je vymedzenie referenčného obdobia či hornej hranice pomoci na podnik. Zároveň, vyčlenený objem finančných prostriedkov pripadajúci na schému nie je dostatočný. Pri 600 miliónoch eur by štát vedel pomôcť 4 miliónmi eur iba 150 žiadateľom. Dotknutých subjektov je pritom násobne viac.
Problémom je neprehľadnosť a neistota
Slovenské firmy na rozdiel od nemeckých, aktuálne zostávajú ponechané osudu a spotovým cenám. Za týchto podmienok klesá ich konkurencieschpnosť, nevedia plánovať výrobu, robiť cenové kalkulácie či zabrániť presunu výroby. „Tým, že dnes nemáme jasne stanovené pravidlá, máme problém kalkulovať. Nevieme s akými cenami energií môžeme počítať pre tento rok. Pri energeticky náročných podnikoch ako je priemysel to spôsobuje vážne problémy. Zároveň to znižuje konkurencieschopnosť našich závodov voči sesterským podnikom pri rozhodovaní materských koncernov, kam umiestniť či ponechať výrobu. Apelujem na vládu, aby s nami začala urýchlene komunikovať o tom, čo bude s priemyslom ďalej,“ vyzýva Beljajev.
Mal to byť krok rýchlej pomoci
S ministrom hospodárstva sme viedli dlhé rokovania o znížení poplatkov za TPS (tarifa za prevádzkovanie systému), TSS (tarifa za systémové služby), straty pri prenose elektriny a plynu. Na úrovni pracovnej skupiny zamestnávateľov a ministra hospodárstva bolo schválené, že od 1. januára 2023 štát na prvý štvrťrok odpustí všetkým podnikateľom tieto poplatky. Platili by iba cenu silovej zložky komodity a jej distribúciu. Išlo by o základnú plošnú pomoc pre všetkých, ktorá by nebola štátnou pomocou a nemusela by sa tak schvaľovať v Bruseli. Súhlasil by ÚRSO aj distribučné spoločnosti. Štát by to stálo 500 miliónov eur, ktoré by sa odrátali z 2 miliárd eur, plánovaných na pomoc podnikom v tomto roku. Napriek dohode sa v tejto veci nič neudialo, od štátu nemáme žiadnu spätnú väzbu. Poplatky sa neodpustili, práve naopak, išli hore.
Dôležité je byť pripravení
Ceny energií od začiatku decembra klesajú. Elektrina sa na burze predáva za cca 196 eur/MWh, plyn za cca 77 eur/MWh. Oproti koncu minulého roka ich cena poklesla o polovicu. „Budeme len radi, keď sa z pripravených peňazí minie 0 eur, ak budú trhové ceny také, že nebudeme potrebovať žiadnu pomoc. Ale potrebujeme byť pripravení, aby v čase, keď budú trhové ceny privysoké, pomoc sa mohla spustiť a nemuseli sme ísť na trovy zamestnanosti, prepúšťania, rušenia výroby a zatvárania podnikov,“ prízvukuje generálny sekretár APZD Andrej Lasz.
Situáciu komplikuje fakturácia energií
Problémom je, že aj keď ceny klesli, platby sa nezmenili. „Zálohové faktúry idú na plnú cenu. To znamená, že dnes vám dodávatelia energií pošlú zálohovú faktúru na 600 eur/MWh a chcú od vás 600 eur po celý rok s tým, že na konci roka to zúčtujú. Ktorá firma však vydrží platiť takéto ceny za MWh po celý rok? Celý cash flow tej firmy by šiel len na energetiku,“ upozorňuje Alexej Beljajev.
Hoci priemyselné podniky dnes robia maximum z hľadiska svojho energetického manažmentu, bez okamžitej pomoci vlády sa nezaobídu. Energiu, ktorú potrebujú ako výrobnú surovinu totiž ušetriť nevedia. Znamenalo by to znižovanie produkcie, stavu zamestnancov, ako aj nižšie príjmy štátneho rozpočtu.
APZD
