V stredu 24. augusta od 11.00 sa pred Úradom vlády SR konalo protestné zhromaždenie na podporu spoločnosti Slovalco a slovenského priemyslu. Pred niekoľkými stovkami prítomných vystúpili viacerí predstavitelia priemyslu, ktorí upozornili na neochotu vlády schváliť pripravovanú novelu Zákona č. 414/2012 Z.z. o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorá by stanovila výšku kompenzácií nepriamych CO2 nákladov na úroveň ostatných priemyselných krajín EÚ. Kompenzačný mechanizmus schválený EÚ pomáha priemyselným podnikom v Európe zmierniť dopady drastického zvyšovania cien energií a zároveň nastavuje transparentný a predvídateľný rámec. Neriešenie problému dospelo až k tomu, že fabrika Slovalco, a.s. od septembra zastavuje výrobu primárneho hliníka.
Súčasťou protestu bolo aj odovzdanie petície, ktorú vyhlásila iniciatíva Pomôžme Slovalcu. V nej viac ako 8000 signatárov apeluje na vládu a slovenský parlament, aby bola čo najrýchlejšie predložená a schválená novela už spomínaného zákona. Pokiaľ sa kompenzácie zvýšia a cena elektrickej energie klesne, Slovalco by mohlo byť schopné naštartovať výrobu od roku 2024. Novela zákona zároveň pomôže spolu až jedenástim energeticky náročným slovenským podnikom.
Petíciu na Úrad vlády SR odovzdali členovia petičného výboru na čele s Ladislavom Kukolíkom, viceprimátorom mesta Žiar nad Hronom.
Podpredsedníčka OZ KOVO Monika Benedeková spolu s nimi odovzdala stovky odkazov od zamestnancov a občanov, adresovaných vláde a ministrovi financií Igorovi Matovičovi, ktoré ľudia zasielali prostredníctvom webovej stránky podporslovenskypriemysel.sk.
Protest zorganizovala občianska iniciatíva Pomôžme Slovalcu a zachráňme výrobu hliníka v SR, ktorú založili lídri samospráv Žiaru nad Hronom a jeho regiónu. Zhromaždenie podporili aj Asociácia priemyselných zväzov a dopravy, Odborový zväz KOVO, členovia nórskych odborov, Banskobystrický samosprávny kraj, mestá a obce regiónu Žiar nad Hronom a spoločnosti Slovalco a OFZ.
Napriek tomu, že akcionári Slovalca pred niekoľkými dňami ohlásili, že od septembra odstavujú výrobu hliníka, primátor Žiaru nad Hronom, Peter Antal vyhlásil, že stále je o čo bojovať a aj z tohto dôvodu sa osobne zúčastnil protestu: „Čím skôr bude schválená novela zákona, ktorou sa kompenzácie pre priemysel priblížia k európskym krajinám, tým skôr môže Slovalco reštartovať výrobu. Pre Žiar hlinikáreň predstavuje viac ako zamestnávateľa. Je to strategický partner mesta a regiónu, ktorý dlhodobo podporuje mesto a celé okolie. Neviem si predstaviť budúcnosť Žiarskej kotliny bez Slovalca.“
Význam Slovalca pre celý región ako aj ekologickej výroby hliníka zdôraznil vo svojom príhovore predseda Banskobystrického kraja, Ján Lunter. Zastupiteľstvo BBSK prijatím uznesenia na júlovom zasadnutí podporilo snahy o zachovanie výroby hliníka v Žiari nad Hronom. „Ako Banskobystrický samosprávny kraj sme ešte 1. júla verejne vyzvali príslušné ministerstvá, aby strategickým podnikom, akým je aj Slovalco, pomohli. Navrhli sme aj konkrétne riešenie prostredníctvom novely zákona o obchodovaní s emisnými kvótami. Ani náš kraj, ani naša krajina a ani Európa si nemôžu dovoliť o ekologickú výrobu primárneho hliníka prísť. Vyzývam preto vládu, aby sa ku strategickým podnikom, ktoré dávajú prácu množstvu ľudí a vyrábajú suroviny nevyhnutné pre fungovanie dnešnej spoločnosti, postavila partnersky. Zodpovedných zamestnávateľov v našom kraji potrebujeme a pozastavenie výroby v Slovalcu je pre región veľkou ranou,“ povedal predseda BBSK Ján Lunter.
Generálny riaditeľ žiarskej hlinikárne, Milan Veselý, definoval schválenie novely zákona ako kľúčový krok pre prípadné oživenie výroby hliníka. “Slovalco je jedna z najekologickejších hlinikární na svete a odstavenie jej výroby bude mať negatívne dopady na zamestnanosť v regióne, štátny rozpočet či životné prostredie. Viac ako 2 roky sme preto vládu žiadali len o jasný, transparentný a stabilný legislatívny rámec na úrovni iných priemyselných krajín EÚ, v ktorých takéto kompenzácie dostávajú naši konkurenti. Slovalco ani ostatné fabriky pritom nežiadali o žiadnu mimoriadnu pomoc, na ktorú by sa museli skladať daňoví poplatníci, nakoľko príjmy Envirofondu, ktorý by mal priemyselníkov kompenzovať, tvoria práve peniaze od energeticky náročných podnikov. Bez týchto kompenzácií je možnosť opätovného naštartovania výroby nereálna.“
Protestu sa zúčastnili aj nórski odborári, ktorí sú hlboko znepokojení najnovším vývojom v Slovalcu a prišli podporiť svojich kolegov zo žiarskej hlinikárne. „Ukončenie výroby hliníka v Slovalcu ukazuje, aké dôležité sú pre hlinikárenský priemysel stabilné a konkurencieschopné rámcové podmienky. Dôkazom toho je Nórsko, kde predvídateľné rámcové podmienky umožnili spoločnosti Hydro v posledných rokoch investovať približne 2 miliardy eur do rozvoja hlinikární. Vláda spoločne s priemyslom tak môžu vytvárať ekonomické hodnoty a stabilné pracovné miesta. Dúfam, že slovenská vláda sa z tejto perspektívy poučí a príjme rovnakú európsku legislatívu, aby sme mohli v blízkej budúcnosti výrobu v Slovalcu opäť naštartovať,“ povedal vedúci odborov spoločnosti Hydro, ktorá je majoritným akcionárom hlinikárne Slovalco, Årdal Kjemiske Fagforening.
V podobnej situácii ako Slovalco sa v tomto roku ocitol aj ďalší strategický priemyselný podnik OFZ. Oravská hutnícka fabrika musela pre vysoké ceny elektrickej energie zastaviť výrobu. Branislav Klocok, riaditeľ OFZ, sa pridal k výzvam, aby vláda čím skôr predložila návrh novely zákona, ktorou by sa konečne vyrovnali rozdiely v kompenzáciách v porovnaní s inými krajinami EÚ, ktoré sú dnes v neprospech slovenského priemyslu. “V prípade, že ako krajina neurobíme tak ako doteraz nič, po skončení tejto krízy ostane základný priemysel len v tých krajinách EU, kde majú vlády strategický pohľad do budúcnosti a nám neostane nič iné, len si od nich kupovať suroviny za podmienok, ktoré si zvolia oni.“
Keďže zastavením výroby v Slovalcu, OFZ a v budúcnosti možno aj v iných fabrikách budú dotknutí samotní zamestnanci, protestné zhromaždenie podporil aj OZ KOVO. Jeho podpredsedníčka Monika Benedeková vo svojom prejave upozornila na sociálne dopady, ktoré môžu vyvolať znižovanie stavu zamestnancov z dôvodu ukončenia výroby v slovenských priemyselných spoločnostiach. „Sociálna situácia rodín, udržanie zamestnanosti a rozvoj regiónov, by mali byť pre každú vládu prioritou. Pre odbory je preto neakceptovateľné, ak vláda nie je ochotná hľadať a prijímať riešenia v situácii, kedy sú ohrozené tisícky pracovných miest, životná úroveň občanov a stabilita regiónu.“
Asociácia priemyselných zväzov a dopravy sa dlhodobo angažuje v podpore Slovalca a iných firiem pri ich žiadostiach o urýchlenú zmenu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami. Jej prezident Alexej Beljajev zdôraznil, že táto diskusia nie je diskusiou politickou, ale odbornou. „Nežiadame pomoc, iba spravodlivé nastavenie systému. V Žiari nad Hronom máme fabriku s kvalifikovanou pracovnou silou, s ekologickou výrobou spĺňajúcou najprísnejšie emisné normy, ktorá vyrába v priemysle stále viac využívaný hliník. Na druhú stranu, nemáme systém kompenzácií vysokých cien elektrickej energie porovnateľný s inými členskými štátmi EÚ. Slovenské podniky fungujú na medzinárodných trhoch, preto im aj naša legislatíva musí vytvárať predvídateľné a porovnateľné podmienky,“ uzavrel prezident APZD Alexej Beljajev.
APZD
