V súčasnej dobe je to takmer sen. Namiesto piatich dní v týždni pracovať za rovnaký plat len štyri. Napríklad od pondelka do štvrtka, alebo možno mať voľný deň podľa vlastného výberu. Podľa odhadov odborníkov je to otázka blízkej budúcnosti, keď bude väčšina Európanov zarábať týmto spôsobom, zatiaľ však ide skôr o experimenty v rámci jednotlivých štátov.
Štvordňový pracovný týždeň zaviedli alebo vyskúšali vo viacerých krajinách. Podľa portálu Euronews skúsenosti s ním majú napríklad v Belgicku, Švédsku, Španielsku, Japonsku, na Islande či Novom Zélande. Najnovšie sa tento model chystajú otestovať v Nemecku, pričom projekt bude trvať šesť mesiacov. Stojí za ním berlínska firma Intraprenör a nezisková organizácia 4 Day Week Global.
Výsledky viacerých výskumov v rôznych štátoch zatiaľ ukázali, že kým počet odpracovaných hodín v týždni sa pri rovnakom plate znížil, produktivita práce zostala rovnaká. Nemecká štúdia nadácie Hansa Böcklera, ktorá je blízka odborom, nedávno dospela k záveru, že štvordňový týždeň je medzi zamestnancami obľúbená myšlienka, uvádza agentúra ČTK.
Zdôvodňovali to prianím mať viac času pre seba (96,5 percenta) a pre rodinu (89 percent). Tí, ktorí tento model odmietali, väčšinou uvádzali, že ich práca baví (86 percent).
Nemecké podniky sú k tomuto nápadu skeptickejšie. Riaditeľ Spolkového zväzu stredných podnikov (BVMW) Christoph Ahlhaus sa prikláňa skôr k individuálnemu riešeniu medzi zamestnancami a zamestnávateľmi.
Firmy stoja proti prípadným vládnym zásahom, ktoré by kratší pracovný čas s plnou náhradou mzdy nariadili, preto všetko stále prebieha na báze dobrovoľnosti. Na druhej strane, je zrejmé, že v niektorých sektoroch by bolo komplikované zaviesť takýto režim, napríklad v automotive či strojárskom priemysle.
Potreba flexibility rastie
Pravdou však je, že záujem o flexibilné formy práce v poslednom čase aj na Slovensku pomaly rastie. Viac ako tretina spoločností (38 percent) v roku 2021 podľa personálnej agentúry Grafton využívala skrátené alebo čiastočné pracovné úväzky len výnimočne, menej často tak robila asi štvrtina (26 percent) firiem.
Zhruba 30 percent túto formu zamestnávania vôbec nevyužívalo. Skrátené úväzky využíva skôr nevýrobný sektor či retail, čiastočne by to mohla byť aj verejná správa, objasňuje pre TREND Branislav Jančuška, manažér Temp&Perm personálnej agentúry Grafton.
Trendy však neustále napredujú. Flexibilná práca má pozitívny vplyv na pohodu zamestnancov, tí sú potom údajne produktívnejší a zároveň lojálnejší voči zamestnávateľovi.
Priemysel je zdržanlivý
Na niektoré úskalia takéhoto modelu poukazuje Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD). Ako pre TREND prezrádza jej generálny sekretár Andrej Lasz, z pohľadu priemyslu nevidia priestor na plošné zavedenie štvordňového pracovného týždňa.
„Množstvo výroby funguje na komplikovaných technologických procesoch a tie sa nedá prerušiť. Zároveň dôležitým faktorom je aj demografia. Už teraz nám v priemysle chýba 50 až 60-tisíc pracovníkov. Ak by sme škrtli piaty deň, de facto by sme zrušili 20 percent odpracovaných hodín,“ spresnil A. Lasz.
Ak sa zohľadní, že na Slovensku pracujú tri milióny ľudí, náš trh práce by potreboval dodatočných 600-tisíc pracovníkov, ktorých reálne nemá. Firmám v priemysle v súčasnosti chýba flexibilný Zákonník práce, ktorý by kráčal s dobou.
Celý článok na TREND.sk.
TREND.sk
