Dnešné ceny energií sú pre naše podniky likvidačné. Pred dvoma rokmi elektrina stála 50 eur za megawatthodinu (MWh), plyn približne 20 eur za MWh. Obe tieto komodity dnes zdraželi 10 až 12-násobne. Do problémov sa dostávajú najmä firmy, ktoré by si za normálnych okolností mali v týchto dňoch zazmluvniť objemy energií na budúci rok.
Slovensko s pomocou zaostáva
Pri uvedených cenách nie je možné, aby podniky dokázali udržať výrobu. Nevyhnutne potrebujeme spoluprácu všetkých relevantných hráčov. Preto sme už na augustovej Hospodárskej a sociálnej rade SR predniesli návrh modelu pomoci po vzore Nemecka, ktorý je v súlade s pravidlami EÚ. Napriek uisteniam, že v krátkom čase nám bude predstavený slovenský model, ani po viac ako mesiaci žiadne skutočné riešenie nevidíme. Firmám tak reálne hrozí, že sa dostanú do vážnych ekonomických problémov s dopadom na zamestnanosť.
Dlhodobo čakáme na riešenie
Prvé negatívne príklady už vidíme v podnikoch Slovalco a OFZ, ktoré boli nútené zavrieť výrobu. Hoci sme na potrebu správneho a konkurencieschopného nastavenia Environmentálneho fondu poukazovali dva roky, do dnešného dňa sa tak nestalo. „Samozrejme, že vysoké ceny elektrickej energie pociťujú ako prvé vysoko energeticky náročné spoločnosti, keďže energie tvoria veľkú časť ich výrobných nákladov. Problémy ale začínajú mať už aj fabriky z chemického, sklárskeho, strojárskeho, automobilového či potravinárskeho priemyslu,“ približuje situáciu v priemysle Andrej Lasz, generálny sekretár APZD.
Spoliehať sa na Brusel nestačí
Namiesto prijatia potrebných riešení nám bolo komunikované, že sa prispôsobíme riešeniam z Bruselu. „Návrhy Bruselu smerujúce k významnej reforme trhu s elektrinou, podľa ktorých by plyn už nemal mať tak významný vplyv na cenu elektriny, priemyslu určite pomôžu. Konečná podoba týchto opatrení však bude vznikať ešte niekoľko týždňov. Česká republika opatrenia pre podporu priemyslu i obyvateľstva prijala, a to napriek tomu, že je predsedajúcou krajinou EÚ. To nám jasne naznačuje, že pasívne čakať na prijatie spoločného európskeho riešenia nie je racionálne. Je to hazard vedúci k zatváraniu ďalších spoločností, recesii a hromadnému prepúšťaniu,“ upozorňuje Alexej Beljajev, prezident APZD.
Konať treba rýchlo
Slovenskú vládu preto žiadame o okamžité otvorenie národných schém, ktoré by firmám naprieč celým priemyselným spektrom kompenzovali zvýšené náklady za energie. Opatrenia by mohli byť financované z nevyčerpaných štrukturálnych fondov, z Plánu obnovy a odolnosti SR alebo z Envirofondu. Zároveň apelujeme na schválenie novely zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorá stanoví predvídateľné podmienky fungovania Envirofondu, porovnateľné s ostatnými priemyselnými krajinami EÚ.