Priemysel patrí medzi chrbtovú kosť našej ekonomiky. Či už sú to automobilky alebo závody na výrobu hliníka či ocele, prácu v nich majú státisíce Slovákov. Okrem zamestnanosti podporujú vďaka odvodom aj štátnu kasu. No každá minca má dve strany. Tá druhá hovorí o neželanej uhlíkovej stope, ktorú najmä ťažké fabriky po sebe zanechávajú. Únia sa preto zamerala na súbor zelených pravidiel, ktoré sú známe pod názvom Fit for 55. Jeho úlohou je spraviť priemysel klimaticky prijateľnejším. No bez investícií to nepôjde. Pomyselnú loptičku bude mať v rukách budúca slovenská vláda. Biznis varuje, aby naskočila na správny vlak, inak bude hroziť, že domáci hráči začnú oproti konkurencii zo zahraničia ťahať za kratší koniec.
Zmena pre cement a oceľ
Prečo je dôležité priniesť zelené technológie do priemyselného odvetvia? Až 72 percent emisií na Slovensku tvorí odvetvie energetiky a priemyslu. Domáce fabriky má podľa plánu obnovy už zastarané technológie, a preto v rámci Únie patrí medzi „najšpinavšie“. Plán obnovy hovorí, že jedným z hlavných cieľov Slovenska pri transformácii ekonomiky na nízkouhlíkovú je zníženie emisií skleníkových plynov z priemyselnej výroby. Celkovo je v tomto balíku vyše 2,4 miliardy eur, ktoré slúžia na dekarbonizáciu.
Uhlie nahradia aj odpady
Problém rieši nielen Slovensko. „Neexistuje spôsob, ako dosiahnuť čistú nulu bez dramatického zníženia emisií z ťažkého priemyslu,“ varuje výkonný riaditeľ Medzinárodnej energetickej agentúry Fatih Birol. Segmenty, ktoré podľa inštitúcie zasiahne zmena vo veľkej miere, budú najmä prevádzky v oblasti výroby cementu a ocele. Napríklad cement sa vyrába pomocou pálenia uhlia.
„V stavebníctve sa kladie dôraz na používanie ekologickejších materiálov či výstavbu a transformáciu existujúcich budov na budovy s nulovými emisiami. Hutnícky sektor sa bude musieť viac sústrediť na recykláciu a dekarbonizáciu,“ dodal generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz.
Ciele musia mať ratio
Podniky hovoria, že je dôležité, aby v tomto smere dal pomocnú ruku aj štát, inak môže hroziť scenár, že naše fabriky nebudú schopné konkurovať zahraničiu.
„Myslíme si, že je správne mať nastavené klimatické ciele a dosahovať uhlíkovú neutralitu. Podmienky vedúce k napĺňaniu klimatických cieľov však musia mať ratio,“ dopĺňa Lasz so slovami, že nemôžu byť stanovené tak prísne, že znížia konkurencieschopnosť našich podnikov, a tým spôsobia masívne predraženie a nerentabilnosť výroby.
Firmy v krajinách, kde nebudú také prísne environmentálne obmedzenia, môžu mať následne podľa odborníkov nákladovú výhodu voči firmám, ktoré musia dodržiavať prísnejšie emisné normy.
„Ministerstvo životného prostredia môže v tomto smere urobiť veľa. Môže napríklad poskytnúť finančnú podporu prostredníctvom dotácií z fondov Únie alebo národných programov,“ hovorí Lasz.
Zároveň by podľa neho mal rezort podporovať výskum a vývoj ekologických technológií a inovácií, ktoré by mohli byť využité v našich podmienkach.
Celý článok na HNonline.sk.
Hospodárske noviny
