Na okrúhlom stole, ktorý 26. marca zorganizovala APZD v Bratislave, prebiehala diskusia s dotknutými subjektmi, ktoré sa tiež podelili o vlastné skúsenosti v tejto problematike a zároveň naznačili smer, ktorým sa bude v budúcnosti táto oblasť uberať. Medzi účastníkmi boli nielen delegáti rôznych veľkých zamestnávateľov, ale aj zástupcovia Zväzu automobilového priemyslu SR či Slovenského živnostenského zväzu.
Keďže sa v legislatíve dosiahlo možné maximum, môže sa APZD začať zameriavať na ďalšie aspekty na zrýchlenie legálneho zamestnávania cudzincov. V zhode so zamestnávateľmi a s predstaviteľmi ministerstiev ide najmä o sprostredkovateľov zamestnancov za úhradu, skryté dočasné pridelenie a nárast počtu nepravých živností u zahraničných pracovníkov. Ich činnosť spôsobuje preťaženie zastupiteľských úradov v zahraničí a razantný nárast cudzincov-živnostníkov oproti cudzincom-zamestnancom.
Nie je agentúra ako agentúra
Zamestnávatelia poskytli svoje početné skúsenosti s najrôznejšími podvodnými praktikami, ktoré tiež zaťažujú zastupiteľské úrady v tretích krajinách aj priamo zamestnávateľov. Problém sa spája s pôsobením niektorých personálnych agentúr a ich nekalými praktikami.
Otázka je, akým spôsobom sa môžu zamestnávatelia brániť, keďže rôznych praktík sa dopúšťajú aj agentúry, s ktorými prebieha inak štandardná spolupráca. Riešením je zavedenie obdobnej regulácie sprostredkovateľov zamestnania ako v prípade dočasného zamestnávania. Ďalším riešením je možnosť ich zrušenia na podnet polície či zastupiteľského úradu. Známym problémom je aj blokovanie termínov na policajných útvaroch a zastupiteľských úradoch, čo si vyžaduje zmeny nastavenia tohto systému.
Niektorí sa usilujú vybavovať prípady priamo s konzulátmi a inými zastupiteľskými úradmi. Nové procesy v zamestnávaní cudzincov však minimalizujú priestor, ktorý by mohol byť zneužitý, keďže cudzinecká polícia bude prijímať iba žiadosti o prechodný pobyt, s ktorými úrady práce vopred súhlasia.
Niektorí zamestnávatelia vzniesli návrh na certifikáciu personálnych agentúr zo strany APZD, čo by mohlo zamestnávateľom uľahčiť orientáciu. S tým sa však pojí rad ďalších problémov, kvôli ktorým na takúto činnosť nemusí mať APZD dostatočné kapacity.
Keď sa zamestnanec dlho neohreje
Medzi ďalšie praktiky patrí snaha niektorých agentúr “pretiahnuť” zahraničného zamestnanca firme, ktoré s ním prešla celý proces z jeho domovskej krajiny až na Slovensko. Dosahujú to navštevovaním pracovníkov na ubytovniach či dokonca na lekárskej prehliadke.
Zamestnanci sú vystavení aj pokušeniu pokračovať ďalej do EÚ pre blízkosť Viedne a v podstate aj Nemecka. Zahraničných zamestnancov tu nemožno pripútať reťazami. Neriešiteľným problémom sa to stáva najmä v prípadoch, ak ich k odchodu motivujú samotné personálne agentúry a obzvlášť tie, ktoré na tom majú postavený svoj business model.
Fiktívni živnostníci
Na Slovensku sa už vžil obraz živnostníka ako človeka, ktorého hlavnou záľubou je optimalizácia výdavkov na odvody a dane, hoci pracujú ako obyčajní zamestnanci. Táto povesť je často nezaslúžená a dehonestuje postavenie poctivých živnostníkov. No rastúci záujem zahraničných pracovníkov o zakladanie živností namiesto legálneho zamestnávania vytvárajú ďalšiu bariéru na slovenskom trhu práce.
APZD sa usiluje predložiť štátu riešenia, kým to štát nebude chcieť sám živelne zregulovať. Zamestnávatelia pri všetkých ďalších problémoch s pracovnou silou musia riešiť aj to, že veľa cudzincov po zapracovaní prechádza na živnosť, s čím im výdatne pomáhajú aj komunity ich krajanov či dokonca personálne agentúry. Avšak zamestnávateľom to znižuje stabilitu pracovnej sily.
Stúpajúce počty prechodných pobytov na účel podnikania robia zo Slovenska prietokovú krajinou pre fiktívnych živnostníkov vysielaných do krajín EÚ, čo prispieva k ďalšej preťaženosti úradov a policajných útvarov. V neposlednom rade sa však v tejto oblasti objavuje aj úžera fungujúca v priestore pre neregulované sprostredkovanie práce.
Nájsť jedno univerzálne riešenie v celej problematike je nemožné, cestou je synergia viacerých opatrení. Niektoré sa musia týkať motivácie fiktívnych živnostníkov, ale úpravy sa musí dočkať aj daňovo-odvodové zaťaženie, resp. zníženie nákladov na prácu či úprava paušálnych výdavkov. Regulácii živnostníkov z tretích krajín by pomohlo napríklad zavedenie kvót či depozitu. Všetko však musí pokrývať adekvátna kontrolná činnosť.
Fotogaléria
APZD
