„Pre naplnenie dekarbonizačných záväzkov Slovensko potrebuje rozšíriť kapacity a zvýšiť podiel produkcie elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov,“ upozorňuje Simona Prílesanová, výkonná riaditeľka APZD.
Európa prechádza energetickou transformáciou. Rovnako naša krajina smeruje k odklonu od štandardných fosílnych zdrojov a k odstráneniu závislosti na týchto zdrojoch od Ruska. Ukazuje sa, že práve prechod na obnoviteľné zdroje energie (OZE) bude lacnejším riešením ako udržiavať fosílnu infraštruktúru. No zatiaľ tu vyvstáva niekoľko problémov, ktoré je potrebné vyriešiť. Práve o nich sme na pôde APZD v júli debatovali. Výstupom z pracovného stretnutia je zadefinovanie hlavných problémov a odporúčaných riešení, ktoré chceme spoločne presadzovať v najbližšom období.
Aké sú z nášho pohľadu najväčšie problémy pri prechode na OZE?
1. Dlhé a komplikované regulačné a povoľovacie procesy
Pri tomto probléme navrhujeme ako riešenie aktualizovať procesy spomaľujúce výstavbu OZE. Napríklad posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA), stavebné konania a pod.
2. Energetická infraštruktúra a pripájanie zdrojov
Výstavba nových energetických prepojení prechádza veľkým počtom súkromných pozemkov. Tento fakt investorom značne sťažuje realizáciu prepojení. Ako riešenia vidíme:
- uplatniť tzv. zákonné vecné bremeno v extraviláne obce, ako to môžu robiť distribučné spoločnosti (DS) pri budovaní napr. káblových prepojení vysokého napätia (VN) alebo veľmi vysokého napätia (VVN),
- využiť status tzv. významnej investície, vecné bremená upravuje zákon č. 371/2021 Z. z. 1, umožňujúci držiteľovi osvedčenia vstupovať na cudzie pozemky v rozsahu nevyhnutnom na prípravné, prieskumné a zisťovacie práce,
- investovať do rozvoja a modernizácie sieťovej infraštruktúry,
- novelizovať vyhlášku č. 207/2023 Z. z., kde navrhujeme v § 59 ods. 3 písm. a) na konci bodu 1 čiarku nahradiť bodkočiarkou a doplniť slová: „úplnosť žiadosti žiadateľa o pripojenie odberného elektrického zariadenia nemožno podmieňovať preukázaním vlastníckeho či iného práva k nehnuteľnosti alebo súhlasom s nakladaním s nehnuteľnosťou, ktorej sa pripojenie týka“,
- zadefinovať tzv. Go-to zóny, v ktorých by povoľovacie procesy, vrátane EIA, boli zrealizované jednorazovo s platnosťou pre celú zónu, aby jednotlivé projekty nemuseli podstupovať povoľovacie procesy samostatne.
3. Prideľovanie kapacity novému OZE
Aktuálne to na Slovensku (ne)funguje nasledovne:
Kapacita je prerozdelená na základe minimálnych informácií o pripravovanom projekte. Potom začínajú plynúť dlhé lehoty a žiadateľ zisťuje, či je schopný technicky, technologicky a finančne projekt zrealizovať.
Po novom by to mohlo byť:
Najskôr sa technicky pripraví projekt, zadefinujú sa miesta pripojenia na energetickú sústavu a overia sa možnosti realizácie takéhoto spôsobu vyvedenia výkonu. Až následne sa pridelí/schváli kapacita. Takisto navrhujeme upraviť povinnosti DS pri pripájaní OZE do sústavy v novelizácii vyhlášky č. 207/2023 Z. z. tak, aby lehoty na vyjadrenie prevádzkovateľa v roku 2023 neboli dlhšie ako 30 dní, v roku 2024 dlhšie ako 20 dní a v tých nasledujúcich dlhšie ako 5 dní od predloženia žiadosti žiadateľa.
4. Problém nedôsledného vykonávania Nariadenia Rady (EÚ) 2022/2577
Na urýchlenie tempa zavádzania OZE v EÚ boli zavedené dočasné pravidlá, napríklad fikcia udelenia povolenia na inštaláciu solárnych zariadení s výkonom 50 kW alebo menej, ak orgány neposkytnú žiadateľovi vyjadrenie do 1 mesiaca od podania žiadosti. Nariadenie by sa malo uplatňovať do 30. júna 2024, no jeho účinok sa v praxi doteraz neprejavil. Pomôcť môže mediálna osveta. Navrhovateľ však má právo podať sťažnosť a následne žalobu na nečinnosť orgánu verejnej správy. Zároveň vie podať sťažnosť aj Európskej komisii.
5. Rezervy v priebežnom plnení stratégií štátnej politiky v oblasti OZE
V Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne na roky 2021 – 2030 boli vytýčené cieľové podiely OZE, ktoré reálne nie sú dosahované. Dôsledne preto odporúčame dodržiavať už prijaté stratégie a priebežne sledovať ich pokrok. Navrhujeme, aby príslušné vládne rezorty pravidelne vyhodnocovali plnenie cieľov v oblasti OZE a v prípade ich nedosahovania navrhovali konkrétne opatrenia na ich splnenie.