Z Oravy do Uzbekistanu
Už v minulom roku sme upozorňovali na problémy Oravských ferozliatinových závodov (OFZ), ktoré ako mnoho ďalších „položili” drahé energie, zlá situácia na trhu a nedostatočná podpora vlády. Dochádzalo k vypínaniu výroby, prepúšťaniu zamestnancov, z 300 zamestnancov klesol ich počet na 100. Čo sa v tomto roku zmenilo? Takmer nič. Štát doteraz nespustil sľubovanú výzvu pomoci pre veľké podniky. Oravská hutnícka spoločnosť sa preto rozhodla presunúť časť výroby do Ázie. Do Uzbekistanu. Dôvodom je snaha aspoň čiastočne udržať svoje trhové pozície.
Problém je v nedostatočnej podpore priemyslu na Slovensku
Podľa generálneho riaditeľa OFZ Branislava Klocoka je hlavným dôvodom tohto kroku diametrálne odlišný postoj Slovenska k podpore priemyslu v porovnaní napríklad s Francúzskom či Nemeckom. Tá je v porovnaní so zahraničím nulová. Pre Hospodárske noviny sa vyjadril nasledovne:
„Bol by som veľmi nerád, aby to vyznelo tak, že máme nastavenú ruku a čakáme na podporu, ktorú musia zaplatiť daňoví poplatníci, lebo sme nekonkurencieschopní. Hovoríme len, že na Slovensku musia platiť rovnaké pravidlá ako v iných európskych krajinách. Inak nebude nik vyrábajúci u nás schopný konkurovať západoeurópskym výrobcom.“
OFZ sa teda rozhodli preniesť do Uzbekistanu časť výrobných pecí a za pomoci partnera tam rozbehnúť výrobu. Na tamojšom trhu tak na začiatok zamestná stovku ľudí. Akvizícia a rozbehnutie novej fabriky si však vyžiada milióny eur. Inú možnosť však podnik nevidí, keďže zo strany predstaviteľov slovenskej vlády zatiaľ žiadne konkrétne reakcie neprišli. Jedinou bolo vyjadrenie v zmysle, že stratoví boli aj pred krízou a nemienia sanovať podniky z peňazí daňových poplatníkov.
„Samotná OFZ síce neznamená pre Slovensko až tak veľa, ale sme lakmusovým papierikom, ktorý sa do ekonomiky prenáša. A ten signál naozaj nie je dobrý”, vyjadril sa pre Hospodárske noviny Branislav Klocok.
Čo by mohlo pomôcť odbremeniť slovenský priemysel?
Na otázku, aké ceny energií by OFZ potrebovali na to, aby dokázali udržať výrobu na Slovensku rentabilnú, odpovedal generálny riaditeľ podniku nasledovne: „Také, aké platia naši konkurenti napríklad vo Francúzsku.”
Navrhuje tiež dve hlavné opatrenia: Tým prvým by mohla byť tzv. ručná brzda v prípade neúmerného nárastu cien elektrickej energie. V Európskej únii to funguje bežne. Druhým, dlhodobejším opatrením by mohol byť tzv. nástroj flexibility na moduláciu spotreby a vyvažovanie výkyvov. Kombinácia týchto dvoch nástrojov by podľa Branislava Klocoka viedla na Slovensku k nižším cenám elektrickej energie a lepšej konkurencieschopnosti.
Pozrite si celý rozhovor pre televíziu Hospodárskych novín. Dozviete sa viac.
Zdroj: HNtelevízia
APZD
