Približne 200 nákladných vlakov začalo Slovensko obchádzať. Deje sa to kvôli tomu, že naši susedia nás predbehli a zastropovali ceny elektriny pre železničnú dopravu na budúci rok– Rakúšania niečo pod a Česi niečo nad 200 eur za megawatthodinu. Aká bude cena u nás, stále nevedno. Za tejto situácie plánovať prepravy cez Slovensko nejde.
Železniční dopravcovia od januára prejdú na spotové ceny. Tie sa aktuálne hýbu nad 300 eur. Znamenalo by to takmer trojnásobný nárast. Vyrovnať sa s ním bez pomoci štátu bude enormne náročné. Niektorých dopravcov to môže položiť, obchádzať nás začnú ďalšie vlaky a štát príde o milióny z poplatkov za dopravnú cestu. Toto všetko v kontexte prichádzajúcej recesie, keď firmy vypínajú výrobu a objednávajú si menej výkonov po trati. Vidíme to na hliníku, železe a cemente, ktoré sa výrazne menej objednávajú. Tieto tri suroviny sú akýmsi lakmusovým papierikom, z ktorého sa dá vyčítať prichádzajúce spomalenie. Menšie objednávky dnes znamenajú menšiu výrobu budúci rok.
Na Slovensku pôsobí 50 až 60 osobných a nákladných dopravcov, ktorí, keďže nemajú pridelené vlastné odberné miesto a EIC kód, žiadať o pomoc s energiou zatiaľ nemôžu. Systém je podobný ako v záhradkárskej osade, kde máte jeden merač na začiatku a celkový účet delíte počtom záhradiek. Na železnici celkovú cenu za energie delíte celkovým počtom odjazdených tonokilometrov. Cenu si nevedia znížiť ani výberom dodávateľa, pretože liberalizovaný trh s elektrinou na železnici u nás neexistuje. Nakupovať ju musia od ŽSR. Posledné riešenie je také, ako sme videli v auguste, keď bolo lacnejšie vypraviť dieselový než elektrický rušeň. Ale to už dávame hrubú facku ekológii.
Pokiaľ pomoc s vysokými cenami energií nepríde, priplatia si cestujúci, tranzit nás natrvalo obíde a vo vnútroštátnej preprave sa tovary presunú z vlakov do kamiónov. Dosiahneme tým presný opak toho, k čomu sme sa ako Slovensko zaviazali a o čo sa, zatiaľ neúspešne, snažíme. Kým v roku 2011 bol podiel cestnej verzus železničnej dopravy na preprave tovarov 76 k 21 percentám, v roku 2020 to už bolo 80 k 18. Záväzok štátu je pritom do roku 2030 previesť 30 percent prepráv z cesty na železnicu.
Železničná preprava je tu s nami pomaly 200 rokov, pritom je bezemisná a prepraví veľké množstvo tovarov naraz. Zamerajme sa na jej rozvoj. Ak sa nám podarí zaviesť reálnu dopravnú politiku štátu, plán financovania železníc a intermodálnu prepravu, o lepšej budúcnosti nákladnej dopravy už nemusíme len snívať.
Andrej Lasz
