Analytický útvar ministerstva financií – Inštitút finančnej politiky – upozornil na to, že zamestnanci chýbajú najmä v automobilovom priemysle, opravách strojov a zariadení a taktiež aj v potravinárstve. Podľa inštitútu napriek nezamestnanosti, ktorá je aktuálne na minime, slovenský trh práce trápi najmä nízka štrukturálna mobilita. To v ľudskej reči znamená, že naši zamestnanci majú problém nájsť si prácu v inom odvetví, než v akom pracovali doteraz, alebo si doplniť kvalifikáciu.
V porovnaní so zvyškom Európskej únie (EÚ) na tom z tohto hľadiska nie sme najlepšie. „Nezamestnaný človek má na Slovensku o takmer polovicu nižšiu pravdepodobnosť, že sa do roka zamestná, než nezamestnaný Európan. Zamestnať neaktívnych je na Slovensku dokonca štyrikrát menej pravdepodobné než vo zvyšku EÚ,“ píšu analytici inštitútu.
Pre lepšiu predstavu si priblížme, ako to aktuálne na našom trhu práce vyzerá. Z posledných čísel Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR vyplýva, že počet ľudí, ktorí sú evidovaní na úradoch práce, v máji klesol už štvrtý mesiac po sebe.
Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie – teda tých, ktorí sú schopní okamžite nastúpiť do práce – dosiahol pred dvoma mesiacmi 3,78 percenta. „Hoci na Slovensku máme aktuálne historicky najnižšiu mieru nezamestnanosti, stále evidujeme 143-tisíc disponibilných nezamestnaných. Zároveň na slovenskom pracovnom trhu pracuje 107-tisíc cudzincov, pričom je k dispozícii viac ako 80-tisíc voľných pracovných miest,“ zhrnul aktuálnu situáciu na našom trhu práce minister Tomáš.
Kde chýba najviac ľudí?
Na Slovensku zrejme nie je odvetvie, v ktorom by sa firmy nesťažovali, že majú problém nájsť dostatok kvalifikovaných ľudí. „Akútnym a žiaľ dlhodobým problémom slovenských zamestnávateľov je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Máme nedostatok kvalitných absolventov a nadmerné množstvo absolventov v odboroch prevyšujúcich dopyt na trhu práce,“ priblížila pre Pravdu hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Miriam Filová.
Asociácia upozorňuje, že situácia v oblasti ľudských zdrojov je skutočne kritická a tento stav sa týka viacerých profesií naprieč všetkými sektormi v slovenskom hospodárstve. Nejde pritom už len o vysokokvalifikovaných ľudí, ktorých firmy nedokážu dlhodobo nájsť, ale už sa zvyšuje záujem aj o menej kvalifikovaných ľudí.
Predsa len však existujú oblasti, kde chýba viac zamestnancov ako inde. „Do roku 2025 bude slovenskému priemyslu chýbať približne 70-tisíc zamestnancov, pričom ďalších 29-tisíc pracovníkov bude potrebných v stavebníctve a 22-tisíc v doprave a skladovaní. Najväčší nedostatok v priemysle je na pozíciách montážnych pracovníkov a operátorov v strojárskej výrobe, kde je potrebných približne 10 300 pracovníkov,“ povedal generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz.
Nedostatkové sú aj iné pozície. Na slovenskom trhu práce chýba napríklad približne 3 100 obrábačov kovov, 600 nastavovačov kovoobrábacích strojov, 2 500 zváračov, 2 000 elektromechanikov a 1 900 zámočníkov. Lasz hovorí, že ľudia chýbajú aj v segmente dopravy. Konkrétne ide o asi 5 600 vodičov nákladných áut, 2 700 vodičov autobusov, 1 100 rušňovodičov a asi 600 výpravcov a dispečerov.
Odvetvie dopravy zaznamenalo výrazný problém najmä koncom minulého roka, keď sa množstvo zamestnancov dopravných firiem rozhodlo odísť do predčasného dôchodku po 40 odpracovaných rokoch. Podľa dopravcov spôsobilo problémy to, že do predčasnej penzie v tom čase odišiel každý 10 až 11 šofér.
Podobný scenár by sa už tento rok nemal zopakovať. Ministerstvo práce totiž po novom upravilo legislatívu týkajúcu sa predčasných odchodov do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch tak, že výšku penzie bude krátiť viac ako doposiaľ. Po novom tak platí, že ak sa človek rozhodne odísť do predčasnej penzie, za každých 30 dní skoršieho odchodu sa mu z výslednej sumy dôchodku odpočíta pokuta vo výške 0,5 percenta. Doposiaľ to bolo len 0,3 percenta. Predčasní dôchodcovia by tak mohli prísť o nezanedbateľnú časť svojej penzie.
Dlhodobý nedostatok ľudí pociťujú aj iné odvetvia. Hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov Martina Nemethová okrem priemyslu spomína aj oblasť sociálnych služieb, políciu či sektor služieb. Filová z asociácie zamestnávateľských zväzov pripomína, že máme aj málo zdravotníckeho personálu, učiteľov, špecialistov v IT či remeselníkov.
Trest alebo vyššie platy?
Jednou z možností, ako prilákať na náš pracovný trh chýbajúcich ľudí, je mobilizovať ľudí zo zahraničia. Vláda sa preto rozhodla, že chce nových zamestnancov hľadať v zahraničí a začiatkom tohto roka navýšila počet národných víz pre ľudí z tretích krajín. Tisícky cudzincov tak môžu po splnení viacerých podmienok prísť pracovať na Slovensko a doplniť tak stavy v oblasti dopravy či v priemysle. Po novom sa však minister Tomáš zameral na lákanie Slovákov do práce. „Pýtam sa, prečo by tieto pracovné miesta nemali zapĺňať slovenskí nezamestnaní občania? Každý, kto môže pracovať, má pracovať. Na Slovensku máme ešte veľa ľudí, ktorí môžu byť zamestnaní, ale z rôznych dôvodov to tak nie je. Medzi nimi sú však aj tí, ktorí zneužívajú sociálny systém.“ Podľa návrhu rezortu práce by malo platiť, že človek, ktorý odmietne pracovnú ponuku na úrade práce, príde o dávku v hmotnej núdzi, alebo bude táto dávka skrátená.
Odborári v tejto súvislosti upozornili, že dávka v hmotnej núdzi nie je určená na aktiváciu nezamestnaných a nový návrh funguje na báze trestania nezamestnaných. „Ani dávky v hmotnej núdzi, ani aktivačné práce nikoho v skutočnosti neaktivizujú. Na aktiváciu nezamestnaných majú a musia slúžiť iné postupy, projekty a činnosti. Napríklad aktívne politiky na trhu práce. Odoberanie dávok bude viesť k bezdomovectvu, nárastu kriminality a hladovaniu,“ povedala pre Pravdu Nemethová.
Prax však ukazuje, že riešenia nemusia stáť len na pleciach štátu, ale do procesu lákania zamestnancov vstupuje aj trh. V tomto prípade platí jednoduchá rovnica – ak chce firma prilákať nového zamestnanca, napríklad od svojej konkurencie, musí mu ponúknuť vyšší plat či viac benefitov. To isté platí v prípade, ak si chce spoločnosť svojich zamestnancov udržať.
Aktuálne čísla Štatistického úradu ukazujú, že platy Slovákov rastú. Napríklad v priemysle, kde chýba najviac ľudí, narástli v máji tohto roka, v porovnaní s rokom 2023, mzdy o 6,8 percenta, napríklad v maloobchode dokonca o v priemere až o 7,9 percenta. Ekonómovia sa zhodujú na tom, že mzdy by mali rásť aj ďalej. V chemickom a farmaceutickom priemysle stúpla priemerná mesačná hrubá mzda za prvý štvrťrok tohto roka medziročne o 13 percent.
Zároveň platí, že priemyselná výroba patrí medzi najlepšie platené sektory na Slovensku. „Firmy reagujú na nedostatok kvalifikovaných pracovníkov aj zvyšovaním platov, čo vytvára silnú konkurenciu medzi podnikmi v boji o zamestnancov. Tento trend je zvlášť výrazný v technických a odborných pozíciách. Zamestnanci okrem zákonných príplatkov dostávajú rôzne bonusy, príspevky na zahraničné dovolenky a kvartálne či ročné odmeny,“ hovorí Lasz z asociácie priemyselných podnikov.
A ako to teda v praxi vyzerá s platmi v odvetviach, kde chýba najviac ľudí? Zatiaľ čo v prvom kvartáli 2024 bol priemerný plat na Slovensku 1 447 eur v hrubom za mesiac, ľudia pracujúci v priemysle zarobili nadpriemerne, v priemere to bolo 1 557 eur v hrubom mesačne. V stavebníctve, kde rovnako chýba nemálo ľudí, už zamestnanci zarábajú výrazne menej, len niečo vyše 1 000 eur mesačne v hrubom.
Montážni pracovníci a operátori v priemyselnom sektore, ktorých na pracovnom trhu chýba vyše 10-tisíc, si podľa portálu Platy.sk dokážu zarobiť od 976 eur do 1 975 eur – v priemere však zarábajú okolo 1 500 eur v hrubom za mesiac. Elektromechanici a strojní zámočníci zarábajú v priemere 1 600 eur za mesiac. A napokon zvárači, ktorých je tiež nedostatok, od svojich zamestnávateľov môžu dostať aj 2 425 eur, no v priemere zarábajú okolo 1 800 eur v hrubom za mesiac.
Článok prevzatý z Pravda.sk.
Pravda
