Proces tvorby a schvaľovania právnych predpisov má tri fázy – prípravu, tvorbu a schvaľovanie. Proces tvorby legislatívy je upravený v Zákone č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Legislatívnych pravidlách vlády SR.
Počas tejto fázy sa predkladateľ pripravuje na tvorbu právneho predpisu. Jeho povinnosťou je informovať verejnosť o tom, že sa bude tvoriť právny predpis a čoho sa bude týkať. Využíva na to plán legislatívnych úloh vlády a predbežnú informáciu. APZD informuje svojich členov v rámci legislatívneho servisu o spustení predbežných informácií prostredníctvom portálu Slov-Lex. Lehotu na podanie pripomienok stanovuje predkladateľ, spravidla je to 10 dní. Pripomienkou je možné navrhnúť doplnenie pripravovaného právneho predpisu či vyjadriť záujem participovať na jeho tvorbe.
Proces tvorby právneho predpisu má svoje pravidlá, ale je viac-menej neformálny. Pred jeho predložením je potrebné vypracovať Správu o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu a Doložky vybraných vplyvov. Záverečnou fázou tvorby právneho predpisu je pripomienkové konanie. APZD informuje svojich členov v rámci legislatívneho servisu o spustení pripomienkovania prostredníctvom portálu Slov-Lex. Lehota na podanie pripomienok je 15 dní, v mimoriadnych prípadoch môže byť skrátená. Pripomienkou je možné navrhnúť nový text, odporučiť úpravu textu či jeho doplnenie, zmenu, vypustenie alebo spresnenie pôvodného textu, vyjadriť konkrétne výhrady.
Po uplatnení zásadných pripomienok, ak im predkladateľ nevyhovie bez rokovania, sa uskutočňuje rozporové konanie. Predkladateľ nie je povinný odstrániť rozpor. V takom prípade neodstránený rozpor môže skomplikovať priechodnosť navrhovaného právneho predpisu. Po uskutočnení rozporového konania a podľa jeho výsledkov sa návrh upraví a predloží buď na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady SR, kde je APZD členom a pripravuje na rokovania stanoviská, alebo sa právny predpis predkladá na rokovanie Legislatívnej rady vlády SR.
Právny predpis po ukončení jeho tvorby musí prejsť schvaľovacím procesom na úrovni vlády. Najprv o návrhu rokuje Legislatívna rada vlády SR, následne vláda SR. Zákon a ústavný zákon sa predkladá ďalej na prerokovanie parlamentu, pri nariadení vlády, vyhláške a opatrení sa legislatívny proces ich schválením končí.
Na schválenie zákona je potrebný súhlas väčšiny prítomných poslancov, pričom prítomná musí byť ich nadpolovičná časť. Na schválenie ústavného zákona je potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov. APZD sa zapája aj v rámci rokovaní poslaneckých výborov. Po schválení sa návrh zákona predkladá prezidentovi na podpis.
Pokiaľ prezident so schváleným zákonom nesúhlasí, môže ho vrátiť aj s pripomienkami na opätovné prerokovanie parlamentu. Ak je to potrebné, i v tejto fáze sa APZD môže obrátiť na prezidenta s požiadavkou na vrátenie zákona parlamentu na opätovné prerokovanie. Robíme tak najmä, ak zákon nebol riadne prerokovaný a významne sa dotýka podnikateľského prostredia.
Na opätovné schválenie vráteného zákona je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Môžu zákon opätovne schváliť s prezidentovými pripomienkami, alebo ich odmietnuť a zákon potvrdiť. Právny predpis nadobúda platnosť a stáva sa súčasťou právneho poriadku SR zverejnením v zbierke zákonov. Účinnosť nadobúda 15. dňom po vyhlásení, alebo neskorším, v právnom predpise určeným dňom. Nadobudnutím účinnosti sa právny predpis stáva záväzným pre všetkých.
Ak máte podnety k akejkoľvek legislatívnej oblasti, kontaktujte nás!
