Vlády, ktoré vedie Robert Fico, sa zvyknú chváliť, ako podporujú slovenských podnikateľov. Premiér Fico už viackrát navštívil podniky, kde symbolicky za výrobným pásom odpracoval nočnú zmenu.
„Vyberali sme z pece komponenty, ktoré potom musia prechádzať ešte očnou kontrolou pri lampe. Takže okrem toho, že ma bolí chrbát a nohy, tak mám aj oči ako angorák,“ opisoval poslednú nočnú zmenu Fico.
V roku 2017 zase Fico navštívil Lozorno, kde za jednu zmenu v automobilovom parku spravil 497 zvarkov.
Kým Fico upozorňuje, že Slováci pracujú najviac nočných v rámci Európy, fabriky sa, naopak, boria s iným problémom. Ten nesie názov vysoké ceny energií.
Posledné vlády Eduarda Hegera a Roberta Fica dokázali štátnymi zásahmi stlačiť domácnostiam ceny energií dokonca pod európske hodnoty. Problém sa však presunul inde. Slovenským firmám účty za elektrinu či plyn, naopak, výrazne poskočili aj nad európske úrovne. Fabriky preto vravia, že energo pomoc máme nastavenú nevyvážene.
Drahotu pocítili namiesto domácností firmy
Počas prvého polroka 2024 mali domácnosti ceny plynu nižšie o 89 percent ako európsky priemer. Trend pokračuje aj pri elektrine, za ktorú platíme v domoch či bytoch o 60 percent menej ako priemerná rodina v Európe. Dôvodom lacného plynu sú veľké dotácie, ktoré za dva roky ukrojili zo štátnej kasy takmer štyri miliardy eur.
Elektrinu zase štát ustrážil vďaka memorandu so Slovenskými elektrárňami, ktoré určilo úroveň silovej zložky na 61,2 eura za megawatthodinu.
Na druhej strane máme firmy či rôzne prevádzky a podniky, kde mali situáciu opačnú. Firmy platili za plyn v období prvých šiestich mesiacov tohto roka priemerne 0,0851 eura za kilowatthodinu vrátane DPH. Priemer Európy bol pritom na úrovni 0,0720 eura za kilowatthodinu. Nožnice boli pritom najviac otvorené počas celého minulého roka. Aktuálne tak platí, že Slovensko má pre biznis šiesty najdrahší plyn v Únii. V rámci regiónu je drahšie len Poľsko. Lacnejší plyn dokonca platia aj firmy v podstatne bohatšom Nemecku.
Účty ťahajú hore štátne poplatky
Na ilustráciu, v prvom polroku minulého roka uhrádzali domáce firmy za zemný plyn 0,1176 eura za kilowatthodinu, pričom v Európe boli úrovne 0,0924 eura za kilowatthodinu. Všetko ide o ceny bez daní a poplatkov.
Hoci budúci rok by firmy podľa trhu mohli mať lacnejšiu komoditu, potiahnuť hore môžu účty práve rôzne tarifné úhrady. Od januára sa napríklad zvyšuje poplatok s názvom tarifa za prepravu plynu cez domáce potrubia.
Neregulovaným odberateľom, ktorí majú samostatne fakturovateľnú položku prepravy, môže zvýšenie ceny prepravy predstavovať minimálne 1,20 eura za megawatthodinu a vyššie.
Fabrika, ktorá za rok minie štyritisíc megawatthodín komodity, by na zvýšenom poplatku mohla zaplatiť viac ako tritisíc eur.
Identický scenár panuje aj pri elektrine pre firmy. Napríklad počas druhého kvartálu minulého roka mali naše firmy piatu najdrahšiu elektrinu vrátane poplatkov a daní. Tento rok sa úroveň už vyrovnala a oproti priemeru v Únii uhrádzajú podnikatelia za prúd o približne percento viac ako priemerní európski podnikatelia.
Štát by mal prehodnotiť niektoré vstupy
Náklady na energie ovplyvňujú konkurencieschopnosť na európskom trhu.
„Vytvára to nevýhodnú situáciu, keď sú naše podniky nútené fungovať s vyššími vstupnými nákladmi, čo ich stavia do slabšej pozície oproti firmám v štátoch, kde bola podpora energetickej stability priemyslu prioritou,“ podotýka Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy.
Odborníci preto vravia, že štát by mal v cenotvorbe energií prehodnotiť niektoré vstupy. „Silová elektrina má trhovú cenu, ktorú v našom regióne definuje najmä Nemecko. Na túto cenu štát, a to je dobre, nemá vplyv. Znížiť by sa dali uvalené dane a poplatky na cenu elektriny,“ vraví analytik portálu INESS Radovan Ďurana.
Ako príklad daní a poplatkov, kde vidí priestor na úpravu, je podpora obnoviteľných zdrojov. Tieto dotácie sa totiž uhrádzajú z poplatku, ktorý sa nachádza v účte za elektrinu. Podľa Ďuranu by dotácie na zelené elektrárne mohli byť skôr financované z daňových príjmov štátu, prípadne z dražieb povoleniek CO2.
Možnosti na zníženie poplatkov vidí aj v takzvanej cene za prenosové služby. Jej výšku stanovuje každý rok štátna akciovka Slovenská elektrizačná prenosová sústava. Aj tento poplatok sa nachádza na faktúre a ovplyvňuje finálnu faktúru.
Energo pomoc vytvorila pascu
„Vysoká cena elektriny je celoeurópsky problém, nielen problém Slovenska. Krátkodobé riešenie vysokých cien neexistuje. Za problém však nepovažujem nedostatok zdrojov na zníženie ceny elektriny pre podnikateľský sektor, ale opačne, manipulovanie ceny elektriny pre domácnosti,“ poukázal na problém Ďurana.
Zástupcovia firemného segmentu na margo toho konštatujú, že Slovensko nastavilo energetickú podporu nevyváženým spôsobom. Komentujú, že na jednej strane krátkozrako udržali nízke cien energií pre domácnosti, bez postupného každoročného zvyšovania o päť až desať percent.
Podľa priemyselníkov to vytvorilo pascu, v dôsledku ktorej môže byť budúce zvyšovanie cien oveľa dramatickejšie ako keby domácnosti čelili miernemu každoročnému nárastu.
„Slovenské podniky neboli do takej miery chránené. Podniky, ktoré čelia vyšším nákladom na energie bez dostatočnej podpory, sú nútené obmedzovať svoje investičné aktivity, čo môže ovplyvniť pracovné miesta a celkovú konkurencieschopnosť našej krajiny,“ doplnil Lasz.
Príklad, keď energie potopili podniky, sme videli napríklad minulý rok. Žiarska fabrika Slovalco obmedzila na jar minulého roka pece na výrobu hliníka. Produkciu kvôli účtom za prúd okresávali aj oravskí hutníci z OFZ.
Článok prevzatý z HNonline.sk.
Hospodárske noviny
