Fabrikám na Slovensku sa v posledných mesiacoch výrazne nedarí. Ukazovateľ priemyselnej produkcie padá od októbra minulého roka. Medziročne v januári klesol o 8,6 percenta a ide o tretí najhorší výsledok v rámci celej Európskej únie. Na tvrdých dátach je znepokojivá najmä táto skutočnosť. Od januára 2022 do januára 2023 stúpol priemyselný výkon eurozóny o 0,9 percenta a Európskej únie o 1,0 percenta. Slovensku sa zatiaľ vôbec nedarí naskočiť na prichádzajúcu vlnu rastu.
Dlhodobé problémy domácich fabrík budú mať vážne následky. Štát v krajnom prípade vyberie menej, ako plánoval, na daniach a odvodoch. Nenaplnenie očakávaných príjmov ešte viac zvýši už aj tak vysoký deficit. Z dlhodobého hľadiska sú práve obrovské dlhy najväčším rizikom pre budúci vývoj domáceho hospodárstva. Jedného dňa začnú mať finančné trhy pochybnosti ohľadne schopnosti slovenskej ekonomiky splácať svoje záväzky. Obmedzenie úverov niektorú z budúcich vlád dotlačí do razantného zvyšovania daní a škrtania sociálnych výdavkov.
Práve silný priemysel môže odvrátiť toto riziko. Jedine prudký ekonomický rast dokáže vymazať vysoký verejný dlh bez negatívneho dopadu na spoločnosť. Napriek tomu verejnosť oveľa viac ako problémy miestnych firiem trápia nečakané krachy amerických súkromných bánk.
„Bojím sa, že sa niečo podobné stane aj u nás. Každý deň cestou do práce sa pre istotu pozriem, či pred bankami nestoja rady ľudí vyberajúcich svoje úspory,“ hovorí Hanka Grznárová. V hlavnom meste roky pracuje ako kaderníčka. Ide však o prehnanú obavu, domáce banky sú silné. Minulý rok po prvý raz v histórií zarobili v hrubom viac ako miliardu eur a zisk po zdanení dosiahol hodnotu 829 miliónov eur.
Tretí od konca
Januárový prepad slovenského priemyslu o 8,6 percenta v negatívnom zmysle predstihli len fabriky v Lotyšsku a Litve. V prvej krajine ich produkcia klesla o 9,8 percenta a v druhej o 12,0 percenta. Z okolitých štátov maďarský priemysel padol o 3,2 percenta, český o 1,4 percenta a jedine poľský vzrástol o 0,3 percenta.
Obrovské ťažkosti spôsobuje aj nestabilita výroby. „Ešte prednedávnom bol automobilový priemysel taký vyladený, že jednotliví výrobcovia vedeli, čo budú o dva roky v konkrétnom týždni vyrábať a čo na to budú potrebovať. Dnes však často nevedia, či bude prevádzka v pondelok bežať alebo nie,“ priblížil Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácia priemyselných zväzov a dopravy.
Špecifickým slovenským problémom sú chýbajúce schémy pomoci pre energeticky náročnú výrobu. Práve kvôli tomu prišlo k rušeniu výroby v spoločnostiach Slovalco a Oravské ferozliatinárske závody.
Pokračovanie článku na TREND.sk.
TREND.sk
