Športové poukazy, cez ktoré majú firmy dotovať športovanie detí svojich zamestnancov, budú povinné.
Zmenu tento týždeň schválil parlament na návrh skupiny poslancov (Milan Garaj, Dagmar Kramplová) s predsedom SNS Andrejom Dankom.
Firmy hovoria, že ich to bude stáť veľa času a peniaze, ktoré nemajú. Zmena prichádza v čase, keď podnikom výrazne stúpnu náklady na opatrenia z konsolidačného balíčka za 2,7 miliardy eur.
Naslepo, bez dát či analýzy
Pojem športové poukazy nie je na Slovensku neznámy. Prvýkrát sa o nich začalo hovoriť už v roku 2015, fungujú už necelých päť rokov.
Rozdiel je len v tom, že doteraz neboli povinné. Poskytnúť ich bola pre zamestnávateľa len možnosť, urobiť tak mohli dobrovoľne. Zmení sa to od januára 2025.
Zmene zákona pritom nepredchádzala analýza, ako sa posledných päť rokov poukazy využívali. Ak by ju Danko chcel urobiť, nemal by ako. Ministerstvo športu na čele s Dušanom Keketim z SNS nemá žiadne konkrétnejšie dáta.
Nevie, koľko detí doteraz takto zadotovali, na aký šport im prispeli či v akých regiónoch sa využívali. Nevie ani to, koľko ročne poukazov firmy zaplatili a v akej výške. Také údaje ministerstvo nezhromažďuje.
Nevedia to ani ministerstvá práce či školstva, dokonca ani finančná správa. Na tú SME odkázalo ministerstvo športu, lebo „športový poukaz je daňovým výdavkom zamestnávateľa a uvádza sa aj v rámci ročného zúčtovania dane zamestnanca“.
Poslanci v návrhu tvrdia, že poukaz podporí výchovu detí k športovým aktivitám. Riaditeľ pre šport Roman Buček zo Slovenského olympijského a športového výboru tvrdí, že podpora športovania mládeže je vítaná.
Poukazuje však na to, že bez dát či analýzy predchádzajúceho používania nevie objektívne vyhodnotiť prínos športových poukazov.
„Rozumná a cielená podpora na rozpohybovanie sa detí je vždy dobrou správou,“ hovorí Buček s tým, že je nevyhnutné vždy prehodnotiť, ako opatrenie funguje. A ak sa ukáže, že niečo nefunguje, treba to zmeniť.
Ako poukazy fungujú
Športové poukazy majú fungovať na rovnakom princípe ako doteraz. Platiť ich budú firmy s viac ako 49 zamestnancami. Podnik musí zamestnancovi poskytnúť príspevok na šport jeho dieťaťa, a to 55 percent z ceny kurzu či krúžku. Avšak len do „sumy 275 eur na všetky deti zamestnanca“.
Napríklad, ak bude stáť fyzická aktivita dieťaťa ročne 600 eur, firma už nezaplatí 55 percent, teda 330 eur, ale len spomínaných 275 eur. Zvyšok platí zamestnanec.
Na rovnakom princípe fungujú aj rekreačné poukazy, ktoré majú ľuďom platiť dovolenky na Slovensku, tiež z dielne SNS.
Požiadať o peniaze môže tak ako doteraz zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Ak je zamestnaný na skrátený pracovný úväzok, suma príspevku sa mu znižuje. Napríklad, ak pracuje na polovičný úväzok, by mal dostať namiesto 275 eur, len 137,5 eura.
Danko hovorí, že na príspevok nebudú mať nárok všetky deti, ale necelých stotisíc detí. To je podľa neho približne polovica detí, ktoré „pravidelne športujú v športových organizáciách“.
Daňová poradkyňa Alica Orda Oravcová tvrdí, že benefit sa tak bude týkať úzkeho kruhu ľudí. Tých, ktorí majú deti, ktoré by to vedeli využiť, a majú šťastie, že pracujú u väčších zamestnávateľov.
„V čase konsolidácie to môže byť pre firmy záťažou – ak budú mať povinnosť platiť daň z finančných transakcií a ďalšie dane, a k tomu hradiť športové poukazy,“ povedala Oravcová.
Dosah na firmy a rozpočet nespočítali
Vyčíslenie dosahov v návrhu nebolo, ani odhad, ako presne príspevok pomôže zamestnancom. Poslanci však tvrdia, že zavedenie povinného športového poukazu nebude mať žiadny vplyv na podnikateľské prostredie.
Danko poukazuje na to, že z preukazov nebudú platiť podniky odvody ani dane. „Určite to zamestnávateľov nezlikviduje. Kto hovorí, že zaťažujeme podnikateľov, klame,“ hovorí.
Sumu si zamestnávateľ môže zahrnúť do daňových výdavkov, v konečnom dôsledku teda znižuje firemnú daň z príjmov. O peniaze tak príde štátny rozpočet. Športové poukazy bude musieť hradiť aj štát svojim zamestnancom.
Asociácia priemyselných zväzov a dopravy upozorňuje, že vo verejnej správe pracuje okolo 45-tisíc ľudí. „Ak o športový poukaz požiada len 20 percent z nich, ide o sumu 25 miliónov eur,“ hovorí Marcel Valocka z asociácie.
Minister financií Ladislav Kamenický zo Smeru chce v budúcom roku znížiť štátny deficit na 4,7 percenta. Na to má slúžiť konsolidácia za plánované takmer tri miliardy eur.
Dosah na rozpočet priznáva aj skupina poslancov, ale tvrdia, že mu potom pomôže predpokladané „zníženie výdavkov na zdravotnú starostlivosť vďaka zlepšeniu zdravotného stavu športujúcich detí v budúcnosti“.
Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov poukazuje na to, že zamestnávatelia budú v budúcom roku čeliť razantnému nárastu nákladov, ktorý prinesie vládny balíček či rast minimálnej mzdy o 66 eur.
„Nemôžu si absolútne dovoliť povinne prispievať na športové poukážky,“ hovorí Hošták s tým, že podpora športovania ľudí je v prvom rade úlohou štátu a nie firiem.
Valocka ďalej upozorňuje na administratívnu záťaž. Napríklad dokumenty budú musieť archivovať desať rokov pre prípadnú daňovú kontrolu. Ďalej spomenul overovanie rodinných vzťahov, ale aj športových zariadení.
Článok prevzatý zo SME.sk.
SME
