Hovoril jasné nie, bol odporcom zvyšovania dane z pridanej hodnoty a mal ambíciu nájsť iné možnosti, ako konsolidovať verejné financie, napríklad brutálnou daňou pre banky. Reč je o premiérovi Robertovi Ficovi z jari tohto roka.
Realitu v praxi sme však s odstupom pár mesiacov mohli vidieť v utorok pri predstavení balíka opatrení, ktorý má smerovať k poklesu štátneho deficitu.
Zrejme najviac zarezonovalo zvýšenie dane z pridanej hodnoty, daň z transakcií, ktorá ani nie po 24 hodinách prešla ďalšou zmenou, zvýšilo sa aj osobitné zdanenie pre energetické firmy, rafinérie aj telekomunikačných hráčov, v určitých prípadoch rástla aj firemná daň či odvodové zaťaženie, zaplatiť si máme viac aj za mýto či diaľničné známky.
Výpočet sa nekončí, pretože len pred pár mesiacmi sme sa sa zas dozvedeli o nových daniach na sladené nápoje, cigarety, alkohol, znížili sa príspevky do druhého dôchodkového piliera, zvýšil sa zdravotný odvod, mimoriadne sme zdanili banky a predĺžili solidárny príspevok z ropy.
Všetky tieto opatrenia majú prihrať štátnej kase miliardy eur. Otázkou však je, ako sa všetky tieto zmeny odzrkadlia na biznis sektore a následne aj na kondícii celej ekonomiky.
„S výnimkou zvýšeného odvodu pre energetický sektor ide z môjho pohľadu o súbor opatrení, ktorý opäť zhoršuje konkurencieschopnosť slovenských firiem,“ reaguje na súbor opatrení generálny riaditeľ OFZ Branislav Klocok.
Dodáva, že daň z pridanej hodnoty nafúkne infláciu a znevýhodní najmä domácich producentov vyrábajúcich pre domácich zákazníkov.
„Každý exportér totiž predáva bez dane z pridanej hodnoty, trpieť tak budú najmä slovenské podniky,“ hovorí Klocok, ktorý so svojou produkciou ferozliatin mieri tak na tuzemského, ako aj na zahraničného zákazníka.
Radšej menej opatrení a vyššiu DPH, tvrdí priemysel
To, že sa nachádzame v hodine dvanástej na to, aby sme s verejným rozpočtom konečne niečo urobili, bolo zrejme jasné všetkým.
Počas dekády trvajúcej konjunktúry pred príchodom pandémie sme totiž boli jednou z najhoršie hospodáriacich krajín v Únii a namiesto pripravovania sa na horšie časy sme neadekvátne míňali, čo sa nám vrátilo počas príchodu nasledujúcich kríz v podobe koronavírusu či energetickej krízy.
Tie rozhodne príjmom štátnej kasy neprospeli a manko znásobovali aj nehospodárne či neadresné pomoci občanom či podnikateľom, čo sa na konci minulého roka podľa Štatistického úradu premietlo do dlhu verejnej správy na úrovni 68,8 miliardy eur, teda na úroveň 56 percent hrubého domáceho produktu.
Vo výsledku tak máme len vďaka aktuálnemu balíku opatrení zabezpečiť konsolidáciu verejných financií na úrovni 2,6 až 2,7 miliardy eur. Vďaka tomu má deficit budúci rok klesnúť na 4,7 percenta hrubého domáceho produktu, čo rozhodne radi uvidia členské štáty aj trhy, keďže s pomocou ich peňazí financujeme chod celej krajiny.
To, že so stavom verejných financií bolo nutné niečo urobiť, si uvedomuje aj slovenský priemysel. „Z predstavených opatrení vnímame zvýšenie dane z pridanej hodnoty na 23 percent ako pragmatický krok smerujúci k stabilizácii verejných financií,“ konštatuje Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy.
Spresňuje, že by schodným riešením pre segment bolo aj zvýšenie DPH až na 24 percent, ak by to bolo kompenzované nižším počtom zavádzaných konsolidačných nástrojov, ktoré prinesú ďalšie náklady a byrokraciu.
Biznisu ublížia dane za transakcie
Ako sa zdá, zvyšovanie dane z pridanej hodnoty nie je pre biznis sektor v takej proexportnej krajine, akou je Slovensko, zásadný problém.
Každý exportér svoje výrobky smerujúce na zahraničné trhy totiž predáva bez DPH, produkt je tak zdanený až v cieľovej destinácii. Ide tak o problém, ktorý napríklad minimálne zasiahne veľké podniky ako automobilky, ktoré takmer sto percent svojej produkcie smerujú na export, výrobcov elektroniky v podobe Samsungu či Whirlpoolu a mnohých ďalších.
Potvrdzuje to aj šéf OFZ Klocok, ktorý by v prípade predaja ferozliatin košickej U. S. Steel či Železiarňam Podbrezová zvýšenú daň pocítil, pri predaji zákazníkom v zahraničí, napríklad gigantu ArcelorMittal či Liberty Ostrava, sa zas uplatní daň platná pre danú krajinu.
Odborníci sa zhodujú, že omnoho viac ako DPH ublíži podnikateľskému prostrediu zdanenie transakcií. Tie už po včerajšku stihli vzrásť na 0,4 percenta za bankovú transakciu a na 0,8 percenta za výber v hotovosti, čo má štátnemu rozpočtu priniesť takmer 700 miliónov eur navyše.
„Ide o ďalšie znevýhodnenie slovenských podnikateľov, čo je dôležité najmä v prostredí rastúcej medzinárodnej konkurencie a oslabujúcej sa konkurencieschopnosti. Takéto opatrenia tak povedú k nižšiemu ekonomickému rastu,“ konštatuje analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Podľa neho je chybou, že sme sa dočkali najmä konsolidácie sústrediacej sa na príjmovú časť rozpočtu, menší dôraz je zas kladený na zoštíhľovanie a efektívnejšie fungovanie štátnej správy, na čo sa dlhodobo sťažuje celý podnikateľský sektor.
Článok prevzatý z HNonline.sk.
Hospodárske noviny
