Slovensko je obyčajná montážna dielňa Západu, hovoria o nás často zlé jazyky. Áno, v minulosti to tak naozaj mohlo vyzerať. Dnes však vidíme, že u nás domáci aj zahraniční investori implementujú tie najmodernejšie technológie, ktorých produkcia generuje vysokú pridanú hodnotu a ich obsluha sa nezaobíde bez vysokokvalifikovaných pracovníkov.
Ďalším krokom bol však vždy zisk povestného rodinného striebra v podobe výskumu a vývoja, ktorý si firmy spravidla držia blízko pri tele, najčastejšie v domovskej krajine. Postupne sme dokázali zlomiť aj tento zdanlivo neprekonateľný problém.
Jedným z najaktuálnejších príkladov, keď sme pritiahli výskumno-vývojové pracovisko, je rozmach jedného z najväčších zamestnávateľov na Slovensku, Schaefflera. Ten u nás len minulý rok otvoril úplne nové výskumno-vývojové centrum zamerané na elektromobilitu za 20 miliónov eur. Prácu si v ňom našlo 500 vysoko kvalifikovaných pracovníkov. Netreba zdôrazňovať, že vzhľadom na ich špecializáciu ide o lepšie zarábajúcich ľudí.
Aj napriek ich vyššiemu ohodnoteniu sa však vyplatia. Podľa šéfa fabriky Milana Jurkyho posilňujú kompetencie slovenskej bázy a pri získavaní projektov poskytujú „unikátnu výhodu aj z hľadiska interného prostredia v rámci skupiny“.
Ako sa však zdá, tento typ pracovníka by mohol byť pre slovenské firmy opäť nákladnejší, čo pochopiteľne ohrozuje príchod nových R&D – a teda výskumno-vývojových – kapacít, prípadne udržanie si tých starých.
„V poslednom období sa nám podarilo na Slovensko pritiahnuť viacero výskumno-vývojových pracovísk. Okrem toho potrebujeme v priemysle množstvo špecialistov na sofistikované zariadenia, ktoré používame, a zároveň pomerne často počúvame o ďalšom možnom progresívnom zdaňovaní,“ uviedol v rozhovore pre HN šéf Zväzu automobilového priemyslu Alexander Matušek.
Recept na odohnanie talentov
Zavedenie progresívneho zdaňovania bolo témou číslo jeden hlavne pred viac ako dekádou. Aj vtedy potrebovala vláda Smeru konsolidovať a jedným z riešení bolo zavedenie progresívneho zdaňovania príjmov fyzických osôb. Dovtedy platila na Slovensku len jedna sadzba dane z príjmov fyzických osôb, a to 19 percent. Tá ostala platná pre menej zarábajúcich. Pre tých, ktorí zarábajú viac, sa pridala úroveň 25 percent.
Po desiatich rokoch však niektorí ľavicoví ekonómovia, medzi ktorými je aj exministerka financií Brigita Schmögnerová, prípadne súčasný štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš, odporúčajú túto daň zvýšiť. Zdvihnúť ju na úroveň 35 percent navrhovala aj úradnícka vláda Ľudovíta Ódora pre ľudí, ktorí majú ročný príjem nad 80-tisíc eur.
Zatiaľ čo niektorí zvyšovanie takzvanej „milionárskej dane“ podporujú, iní varujú pred jej dosahmi.
„Radikálnym zvýšením progresivity zavedením tretej sadzby dane by sa nielenže nepodarilo zabezpečiť dostatok prostriedkov na zníženie sedemmiliardového deficitu, ale hlavne by to predstavovalo ďalší stimul pre dobre zarábajúce talenty zo Slovenska, aby odišli za nižším zdanením do Českej republiky,“ uviedol pre HN analytik INESS Radovan Ďurana.
Po dôvody nemusíme chodiť ďaleko. Podľa hovorkyne Republikovej únie zamestnávateľov Petry Podhorcovej totiž „cieľom každého rozumného štátu by malo byť lákanie investorov do krajiny a vytváranie takých podmienok, aby si udržal aj tých už existujúcich. Slovensko však akoby sa občas snažilo demotivovať a odstrašiť všetky príležitosti naraz“.
Zamestnávatelia upozorňujú, že Slovensko má jedno z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení.
„V aktuálnej situácii nevidíme priestor na ďalšie zvyšovanie daní a odvodov. Štát by mal hľadať prostriedky na konsolidáciu verejných financií najmä na výdavkovej strane, napríklad prostredníctvom efektívnejšieho využívania verejných zdrojov, boja proti daňovým únikom a optimalizácie verejnej správy,“ tvrdí generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz.
Pokračovanie článku na HNonline.sk.
Hospodárske noviny
