„Ak sa pozrieme, že priemerná spotreba domácnosti na rok je niekde na úrovni 50-60 kubíkov, ak si vezmeme cenu za vodné a stočné niekde na úrovni 2,5-3 eura, tak zistíme, že ročne platí občan v dvojčlennej domácnosti okolo 180 eur. Na mesiac je to niekde okolo 15-18 eur. Veď naozaj pri týchto témach sa treba baviť o reálnych číslach a povedať, že 25-30 % zvýšenie vodného a stočného v konečnom dôsledku toho občana vôbec nezasiahne, ale pre ten systém je to výrazná pomoc na to, aby sme sa vedeli posúvať pomaličky dopredu,“ vysvetlil Andrassy.
Prekážky rozvoja vodárenstva
Medzi prekážky rozvoja vodárenstva predseda NKÚ zaradil aj spôsob regulácie, ktorý nevytvára podmienky pre rozvoj vodárenských spoločností. Podľa neho Regulačný úrad zadefinoval vzorce, ktoré nepostačujú ani na základné fungovanie. Zároveň dodal, že štát si dlhodobo neplní svoje záväzky v oblasti investícií do vodárenskej a kanalizačnej sústavy, vďaka čomu stovky obcí nemajú pitnú vodu, či zavedenú kanalizáciu.
Michal Kaliňák, štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, tiež potvrdil historický dlh štátu v oblasti vodárenstva a pripomenul, že Slovensko sa pri vstupe do EÚ zaviazalo investovať do kanalizácie. Ako doplnil, jeho ministerstvo v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia preto pripravuje program, ako túto situáciu zlepšiť. Hotový by mal byť do marca 2025.
Závažné chyby
Odborníci z praxe pri vodárenstve poukázali na závažné chyby v systéme regulácie a financovania vodárenstva na Slovensku. Prezident Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Alexej Beljajev poukázal na poddimenzované investície a neaktualizované odpisy vodárenského majetku.
„Investične sú vodárenské spoločnosti katastrofálne poddimenzované. Nie sú schopné si obnoviť ani 0,5 % svojho majetku ročne,“ uviedol Beljajev, pričom kritizoval aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) za „medvediu službu“ vodárenstvu.
Nutnosť štátnej zodpovednosti
Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy ohľadom smerovania vodárenstva na Slovensku zdôraznil nutnosť štátnej zodpovednosti. „Štát má prostredníctvom svojich finančných mechanizmov vytvoriť predpoklady pre rozvoj existujúcej infraštruktúry,“ vysvetlil Andrassy.
Upozornil tiež aj na zlyhanie plnenia záväzkov zo strategického dokumentu Plán rozvoja verejných vodovodov, kde bolo do roku 2023 investovaných iba 166 miliónov eur z plánovaných 5,6 miliardy. Andrassy aj Beljajev sa zhodli v otázke vyjadrenia nespokojnosti s fungovaním ÚRSO a navrhujú prehodnotenie pravidiel regulácie.
„Verím, že sa nám podarí rozhýbať ÚRSO, a ak sa nám ho nepodarí rozhýbať, tak rozmýšľajme aj o tom, ako zmeniť pravidlá regulácie,“ vyjadril sa Andrassy. Podľa neho sa bez zmeny prístupu v regulácii vodárenstva nebude možné pohnúť vpred, čo môže viesť k ešte väčším problémom v budúcnosti.
Článok prevzatý zo SITA.sk.
SITA
