Nálada v priemysle nie je ideálna
Plánovať výrobu na dlhšie časové obdobie je dnes nesmierne zložité. Neistota týkajúca sa cien surovín, elektrickej energie a mzdových nárokov zamestnancov vytvára pre podniky značné výzvy pri stanovovaní cien a ziskov. Situáciu komplikuje politická a ekonomická nestabilita či v parlamente zúriaca legislatívna smršť.
Cez všetky problémy, ktoré sú tu, priemysel funguje. „Tento rok bude ťahať hospodársky rozvoj Slovenska nie spotreba obyvateľstva, ale export priemyslu. Je to jasným dôkazom toho, že aj keď priemysel nie je úplne v jednoduchej situácii, zatiaľ produkuje, vyrába a drží hospodárstvo v chode,“ ozrejmil Beljajev.
Nedostatočná podpora veľkého priemyslu
Napriek mnohým prísľubom minulej vlády, veľký priemysel v rámci energetickej podpory v čase krízy adekvátnu pomoc nedostal. Beljajev porovnal prístup iných krajín k podpore priemyslu, pričom uviedol príklady z Nemecka a Českej republiky. Tieto krajiny investovali obrovské sumy do energetického sektora, zatiaľ čo Slovensko poskytlo len minimálnu podporu.
Zároveň vyjadril nádej, že nová vláda bude o tejto otázke diskutovať a venovať sa jej: „Máme prísľub od predsedu vlády, že sa na to znovu pozrú, že budú túto otázku diskutovať. Viete, to nie je len otázka toho, že priemysel to prešiel. Samozrejme, že to prešiel, len aj strašne veľa stratil. Investoval obrovské vlastné zdroje, úverové zdroje, ktoré si musel zobrať a tie prostriedky, ktoré mohol využiť na niečo iné, napríklad na technický rozvoj, použil na sanovanie energií.“
Základom je prijatie dlhodobej stratégie
Súčasný stav priemyslu je výsledkom minulých úspechov. Našou povinnosťou je aktívne pracovať na jeho udržateľnosti a budúcom rozvoji. „My tu dnes nejaký priemysel máme. My sme ho nevymysleli, jednoducho je tu daný a musíme s ním pracovať. To je tá krátkodobá úloha. Dlhodobá úloha je, aký priemysel chceme mať v budúcnosti a čo všetko musíme urobiť, aby sme sa k tomu dopracovali,“ vysvetlil Beljajev dôležitosť krátkodobých a dlhodobých cieľov.
Asociácia preto dala dokopy desiatky odborníkov, ktorí píšu opatrenia potrebné pre priemysel a dopravu v nasledujúcich pätnástich rokoch. Tie najdôležitejšie z nich sú pretavené v Programe pre Slovensko, nazvanom 4 x 4 x 4. Program by sa mohol pokojne volať 4 + 4 + 4, pretože obsahuje dôležité oblasti, ktoré potrebujú reformné kroky a stabilitu minimálne na najbližších 12 rokov. Ide o súbor riešení pre priemyselnú výrobu, dopravu, vzdelávanie a trh práce, ako aj pre obnoviteľné zdroje a životné prostredie, ktoré pomôžu udržať konkurencieschopný podnikateľský sektor na Slovensku.
Jar plná rokovaní s lídrami strán
Podľa prezidenta APZD je dôležité viesť dialóg s politickými stranami. Ambíciou asociácie je totiž presvedčiť straníckych lídrov, aby 4 x 4 x 4 zapracovali do svojich volebných programov na najbližšie 4 roky. Zástupcovia asociácie preto počas uplynulých týždňov absolvovali hneď niekoľko stretnutí a diskusií s viacerými relevantnými politickými stranami.
Ich cieľom bolo predstaviť priority a potreby priemyslu na Slovensku a zároveň zabezpečiť, aby pri tvorbe svojich politík strany zohľadnili aj potreby a oprávnené záujmy priemyselného sektora.
Ak sa s navrhovanými opatreniami nová vláda stotožní, asociácia je podľa Beljajeva pripravená jej v nasledujúcich rokoch aktívne pomáhať pri ich presadzovaní z pozície člena Hospodárskej a sociálnej rady SR.
Zníženie superodpočtu na vedu a výskum bolo chybou
Pre budúci rozvoj slovenského priemyslu sú kľúčovými faktormi aj modernizácia a inovácie. Ak máme byť konkurencieschopní na medzinárodnej úrovni, musíme podporovať vedu a výskum. „Viete, my tu všetci hovoríme o tom, ako chceme mať nový, inovatívny a lepší štát. Len to bude trvať jednu až dve generácie. My musíme začať učiť už tých ľudí, ktorí tu dnes sú, aby sa správali inovatívne, aby začali hľadať nejaké nové riešenia a na podnikovej úrovni investovali do vedy a výskumu,“ zdôraznil Beljajev.
Kritický hodnotí rozhodnutie bývalej vlády zrušiť program, ktorý podnikom poskytoval výhody pri investíciách do vedy a výskumu. Toto rozhodnutie totiž zabrzdí rozvoj a inovácie na Slovensku. „My sme tu mali program, ktorý umožňoval podnikom investujúcim do vedy a výskumu to, že si mohli urobiť väčší odpočet v nákladovej stránke, bolo to do 200 %. Prvé čo urobila predchádzajúca vláda bolo, že to znížila na 100 %. Miesto toho, aby sme ten program nechali bežať 10 až 15 rokov, aby sa firmy konečne naučili, že sa oplatí investovať do vedy a výskumu, tak sme to jednoducho zrušili. Čiže toto je situácia, ktorá bohužiaľ dnes na Slovensku je,“ skonštatoval.
Výzvou je demografia a riadená migrácia
S úmyslom riešiť nedostatok pracovnej sily v priemysle, Beljajev podporuje myšlienku prijímania zahraničných pracovníkov. „My budeme potrebovať riadenú imigráciu, či sa nám to páči alebo nie, jednoducho priemysel sa bez tých zamestnancov zatiaľ nepohne. My nemáme takú vysokú úroveň automatizácie, že na jednu veľkú fabriku potrebujeme možno 100 až 200 zamestnancov. To znamená, musíme sa pripraviť na to, že tu možno vznikne trošku väčšia multikulturálna spoločnosť. Ja som za riadenú migráciu, čiže nie za žiadne ako násilné prekročenia hraníc,“ vysvetlil.
Systém riadenej migrácie je však v súčasnosti komplikovaný. „Ten proces, ktorý my tu dnes máme, je strašne komplikovaný a dlhý. Dostať zamestnanca do výrobného procesu nám niekedy trvá až rok. A to už nehovorím o vysokokvalifikovaných zamestnancoch, ktorých by sme tu chceli mať,“ upozornil.
Alexej Beljajev na záver vyzval vládu, aby vytvorila prostredie, ktoré umožní priemyselným podnikom rásť, investovať do nových technológií a zvyšovať svoju konkurencieschopnosť. Zdôraznil, že spolupráca medzi priemyslom, akademickou sférou a vládou je nevyhnutná na dosiahnutie dlhodobého úspechu a udržateľného rozvoja priemyslu na Slovensku.
Pozrite si celú konferenciu televízie TA3 Podnikanie a priemysel:
Zdroj (foto, video): Televízia TA3
APZD
