Ak sa chceme dnes pozrieť na perspektívu budúceho roka, je potrebné obzrieť sa za rokom 2024. A iba v tomto jednom roku nájdeme javy, ktoré už menia a v budúcnosti určite zásadne zmenia celý svet.
Globálne spomeniem napríklad umelú inteligenciu (AI). Už dnes máme možnosť vidieť, čo AI dokáže. Mnohí sú prekvapení, ale verte, že to, čo dnes vidíme, je iba začiatok. S umelou inteligenciou je a najmä bude spojená obrovská spoločenská a priemyselná revolúcia, ktorej dosahy a dôsledky ešte ani nevieme poriadne predvídať.
Európa vstupuje do tohto obdobia oslabená a s mnohými nevyriešenými vnútornými problémami. Starý kontinent si stále ešte užíva obrovské sociálne výdobytky, na ktoré už zjavne nemá ďalšie zdroje. Život v Európe je síce v porovnaní so zvyškom sveta ešte stále vynikajúci, ale už dávno je to do veľkej miery život z podstaty. Zaostávame v inováciách, investíciách a európsky priemysel chradne.
Európa si toho skrátka vzala na plecia príliš veľa. Pôvodne rozumná migračná politika, ktorej zmyslom bolo zapĺňanie dier na trhu práce, sa postupne premenila na často neriadenú a živelnú nelegálnu migráciu. Tá spôsobuje nielen ekonomické, ale aj spoločenské a politické problémy. Odhodlanie bojovať s klimatickými výzvami zase doviedlo Európu do pasce Green Dealu, kde síce máme stanovené mimoriadne ambiciózne ciele, ale postupne zisťujeme, že ich nedokážeme splniť. Presnejšie, nedokážeme ich splniť tak, aby sme pri tom nepoškodili európsky ekonomický a priemyselný ekosystém, ktorý generuje potrebné zdroje.
Keď sa na to pozrieme očami Slovenska, sú zrejmé dve veci. Ako malá krajina s otvorenou ekonomikou sme odsúdení na „európsku existenciu“. Naším priestorom je a zostane EÚ a bezpečnostným dáždnikom NATO. Ktokoľvek bude tvrdiť niečo iné, zavádza.
Druhá vec sa už týka výsostne iba nás. Slovensko má pred sebou obrovské výzvy, ktoré musí zvládnuť. Určite nemôžeme ďalej váhať s totálnou reformou školského systému, pretože to, čo dnes produkuje vzdelávací systém, je už ďalej neudržateľné.
Krajina, ktorá chce mať v budúcnosti dve veľké jadrové elektrárne, nemôže ročne vychovať 5 (rozumej päť) jadrových špecialistov. Krajina, ktorú dlhodobo drží nad vodou priemysel, nemôže nevychovávať dostatok technicky vzdelaných a kompetentných ľudí. A nielen tých s najvyšším vzdelaním, ale aj technicky zdatných ľudí pre výrobu. V opačnom prípade je to celé neudržateľné.
V tejto súvislosti mám jednu správu pre celé generácie mladých ľudí, ktorí sa rozhodujú alebo sa budú rozhodovať o svojej ďalšej životnej dráhe. A týka sa to aj ich rodičov.
Všetci budeme v krátkej budúcnosti prekvapení, akú hodnotu bude mať zamestnanec so vzdelaním z prírodných vied. V priemysle to dôrazne pociťujeme už dnes, ale tento trend sa nezastaví. Človek s kvalitným technickým vzdelaním bude mať na trhu práce veľmi vysokú hodnotu (už dnes ju má) a najmä dlhodobú perspektívu pre stabilnú kariéru.
Keď to zhrniem – bez zásadnej reformy školstva sa nepohneme ďalej. A týka sa to aj sociálneho systému. Na súčasný sociálny štandard skrátka nemáme zdroje a čím skôr to pochopíme a zariadime sa podľa toho, tým slabší bude náraz do steny, proti ktorej sa aktuálne rútime.
Všetko uvedené sa zďaleka netýka iba aktuálnej vlády, ale všetkých, ktoré budú po nej nasledovať. Nič z uvedeného sa totiž netýka iba roka 2025, ale mnohých rokov a desaťročí dopredu.
Zmeny, ktoré nás čakajú, budú obrovské. Mnohé si ani nevieme predstaviť, ale je múdre a správne o nich vedieť. A pripravovať sa.
Článok prevzatý z HNonline.sk.
APZD
