V slovenskej ekonomike firmy v prvom kvartáli tohto roku nevedeli v priemere obsadiť takmer 85-tisíc pracovných miest. Na prvý pohľad vysoké číslo nie je až tak vysoké pri porovnaní s inými krajinami Európskej únie.
Podiel voľných pracovných miest na celkovom počte pracovných miest dosiahol na Slovensku 1,3 percenta. Menej je to len v šiestich krajinách Európskej únie a viac až v dvadsiatich. Najvyšší až 4,5-percentný podiel je v Rakúsku. Naopak najnižší len 0,7 percenta v Rumunsku.
Dlhodobo vysoký počet neobsadených pracovných miest spôsobuje že ekonomika zbytočne prichádza o príležitosť na rýchlejší rast a štát o daňovo-odvodové príjmy. Potenciál zvýšenia platieb do štátneho rozpočtu sa len v prípade domácej ekonomiky pohybuje v stovkách miliónov eur ročne. Napríklad zamestnanie 10-tisíc ľudí za priemernú mzdu 1 447 eur zvýši daňovo-odvodové príjmy v priebehu dvanástich mesiacov o 104 miliónov eur.
Vzdelávanie migrantov
Vysoký počet voľných pracovných miest trápi takmer všetky európske krajiny. Najväčšie problémy s nedostatkom ľudí majú firmy v západných štátoch. Napriek vysokým mzdám je v nich ťažké nájsť odborníkov aj nízko kvalifikovaných robotníkov. Bez prijatia potrebných reforiem to bude pre zlý demografický vývoj v budúcnosti ešte horšie. „Veľkosť európskej pracujúcej populácie sa bude každoročne znižovať o približne jeden milión ľudí až do roku 2050“ uviedla Ellen O’Connor hovorkyňa BusinessEurope organizácie zastupujúcej záujmy európskych zamestnávateľov v Bruseli.
Firmy vidia riešenie v kombinácii viacerých opatrení. Zásadným je jednoduchšie prijímanie cudzincov z krajín mimo Európskej únie. Netreba sa pritom zameriavať len na vysoko kvalifikovaných odborníkov ale pomôcť môžu aj slabšie vzdelaní ľudia. V prípade záujmu o prácu je možné migrantov už za pár mesiacov naučiť napríklad základy frézovania. „Vo Švajčiarsku boli úspešne zavedené integračné programy podobné učňovskému vzdelávaniu a priemyselné certifikáty. Tieto programy umožňujú nízko kvalifikovaným migrantom vstúpiť do vzdelávacieho systému,“ dodáva Ellen O’Connor.
Zásadnou otázkou je: Kto vzdelávanie cudzincov zaplatí? BusinessEurope navrhuje ako zdroj využiť peniaze z Európskeho sociálneho fondu+. Za eurofondy sa tak v budúcnosti môžu vzdelávať nielen európski nezamestnaní ale aj migranti z cudzích krajín. Navyše sa tak po vzore Švajčiarska bude diať s pomocou miestnych odborných škôl.
Nemecko sa otvorilo
Slovenská vláda na problém vysokého počtu voľných pracovných miest reagovala zmenami v systéme národných víz. Po ich získaní môžu v domácej ekonomike pracovať ľudia pochádzajúci z krajín mimo Európskej únie. Politici firmám zároveň sľúbili že týchto povolení vydajú viac a pomôžu obsadiť aspoň časť voľných pozícií. Napríklad počet ročne vydaných víz pre vodičov autobusov má stúpnuť z dvesto na 2-tisíc a kamiónov z 2-tisíc na 5-tisíc. Výrazne viac cudzincov má pracovať aj v priemysle či ďalších vybraných profesiách ako napríklad murár alebo chyžná.
Na vyhodnotenie prijatých zmien treba viac času. Z krátkodobého pohľadu zatiaľ moc nepomohli a neobsadených pracovných pozícií je čoraz viac. V máji ich bolo takmer 95-tisíc. Dôvodom je, že o zjednodušovaní povolení sa najmä diskutuje a reálne sa prijímajú z pohľadu pracovného trhu nedostatočné zmeny. Navyše je tu ešte jeden problém. Miestne firmy upozorňujú na to že potom ako sa cudzinci naučia vo výrobných halách potrebné zručnosti odchádzajú na lepšie platené miesta do zahraničia.
Pre vyššie mzdy je cieľovou krajinou najmä Nemecko. Najväčšia európska ekonomika ponúka aj lepšie možnosti kariérneho rastu. Napriek tomu nájsť potrebné množstvo zamestnancov je v nej ešte väčší problém ako na Slovensku. Podiel voľných pracovných miest na celkovej populácii dosiahol v nemeckom hospodárstve až 3,5 percenta a v domácej ekonomike len 1,3 percenta.
Berlín sa problém s nedostatkom pracovnej sily rozhodol riešiť ešte väčšou otvorenosťou pracovného trhu. Od začiatku mesiaca začal fungovať systém známy pod skratkou „karta príležitostí“. Po jej udelení si môžu žiadatelia až rok hľadať prácu v Nemecku. Na vstup do krajiny už nie je potrebná platná pracovná zmluva s nemeckou firmou. Pre porovnanie v slovenskej ekonomike aj naďalej platí podmienka uzatvorenej zmluvy. Zároveň ľudia s udeleným národným vízom nemôžu odísť pracovať k inému zamestnávateľovi. Cudzinci môžu medzi podnikmi pendlovať len v prípade, že pracujú pre personálnu agentúru a tá musí na domácom trhu pôsobiť minimálne tri roky. No aj v tomto prípade nemôžu zmeniť konkrétnu personálnu agentúru a nemecký systém je oveľa viac flexibilný.
Berlín prijal aj ďalšie radikálne zmeny. Cudzinci nemusia ovládať nemecký jazyk a stačia im len základy angličtiny. Vzdelanie získané v materskej krajine nie je potrebné overiť pred nemeckými úradmi. Či daný človek zvládne alebo nezvládne konkrétnu prácu je na posúdení zamestnávateľa. Po odpracovaní troch rokov cudzinci automaticky získajú nárok na trvalý pobyt v Nemecku. Na Slovensku sa po odpracovaní jedného roka musia dosť často vrátiť do vlasti.
Veľké vzdelávacie centrá
Miestne podniky majú vážne obavy z obsadzovania pozícií vyžadujúcich stredoškolské odborné vzdelanie. „Podnikáme kroky na zvrátenie súčasného nepriaznivého stavu. Firmy napríklad vstupujú do duálneho vzdelávania kde si vychovávajú špecialistov a pripravujú ich v reálnych podmienkach. To skracuje adaptačnú fázu absolventov po nástupe do zamestnania nakoľko už majú osvojené pracovné návyky firemnú kultúru a zažité stroje na ktorých pracujú,“ hovorí Andrej Lasz generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy.
Firmy sa tiež snažia obsadiť voľné pracovné miesta ľuďmi hľadajúcimi prácu ktorí nemusia mať všetky potrebné vedomosti. Tie získajú priamo v podniku. „Pri nedostatkových profesiách majú firmy obvykle už zabehnuté a štandardizované plány vstupných školení následnej supervízie a podpory zamestnancov,“ dodáva A. Lasz. Podniky majú so zaškoľovaním ľudí náklady a aspoň časť z nich im občas preplatí štát z eurofondov.
Pokračovanie článku na TREND.sk.
TREND.sk
