Ministerka hospodárstva SR Denisa Saková na úvod konferencie konštatovala, že nás čaká veľa práce, aby sme pri ďalšej energetickej kríze všetky riziká, ktoré nám vznikli a ktoré ovplyvňovali náš život, naše hospodárstvo tak, aby sme ich minimalizovali. „Ministerstvo hospodárstva je zodpovedné aj za energetickú politiku nášho štátu a ja chcem deklarovať, že tak ako ja, aj moji kolegovia sa snažíme o to, samozrejme aj vláda Slovenskej republiky, aby sme nielen pre domácnosti, ale aj pre slovenský priemysel zabezpečili stabilné, udržateľné a hlavne cenovo prístupné zdroje akejkoľvek energie,“ povedala.
Dodala, že Európa svoju konkurencieschopnosť oproti iným vyspelým ekonomikám sveta stráca. „Keď sa spýtate všetkých našich zástupcov privátneho sektora, predstaviteľov rôznych podnikateľských spoločností, tak každý povie, že energetická politika štátu veľmi ovplyvňuje aj ich podnikanie z toho dôvodu, že ceny energií sú jedny z najzávažnejších vstupných faktorov, ktoré ovplyvňujú cenu výroby. Samozrejme pokiaľ ceny elektrickej energie, plynu, ropy vo svete sú na oveľa nižšej úrovni, ako je to v Európskej únii, tak táto energetická politika má dosah potom aj na hospodárstvo nielen Slovenska, ale celej Európskej únie,“ uviedla s tým, že rozhodnutie v roku 2007/2008 postaviť 3 a 4 jadrový blok elektrárne Mochovce bolo správne rozhodnutie vtedajšej vlády. Na prelome rokov 2025/2026 sa spúšťa štvrtý blok jadrovej elektrárne v Mochovciach a od tej doby Slovenská republika nebude len sebestačná, ale stane sa aj vývozcom elektrickej energie.
Keď nefúka, nesvieti
Obchodná riaditeľka Veolia Energia Slovensko Petronela Chovaníková vysvetlila dôvod astronomického rastu cien elektriny. Západné krajiny, predovšetkým Nemecko zvyšujú podiel obnoviteľných zdrojov vo svojom energetickom mixe, no keďže od začiatku tohto mesiaca prakticky nad severozápadnou Európou nefúkalo a nesvietilo vznikol problém. „V takomto prípade sa zapínajú paroplynové alebo plynové elektrárne, pretože tie majú jedinečnú vlastnosť, ktorú nevieme nahradiť, že vedia nabehnúť veľmi rýchlo na veľmi vysoké certifikované výkony a vedia tento výkon držať tak dlho, ako je potrebné. Keďže Nemci nemajú dnes takú kapacitu paroplynov, požiadali cez cezhraničnú platformu krajiny, ako napríklad aj Slovensko, pretože Slovensko má perfektne vybudovanú plynárenskú infraštruktúru. Začali sme posielať regulačnú elektrinu vo veľkých množstvách smerom na západ. Jediným zásadným problémom je, že jediným koridorom, ktorým vieme poslať z východu na západ elektrinu, je československé cezhraničné elektrické vedenie a toto v niektorých hodinách bolo plne alokované na komerčnej výmeny, čiže nezostala dodatočná kapacita na regulačnú elektrinu. To spôsobilo obrovský tlak na rast cien na denných trhoch na západných burzách,“ povedala.
Francúzsko vs Slovensko
Podľa experta na vysoko energeticky náročný priemysel z Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Branislava Klocka je energeticky náročný priemysel v Európe, okrem Francúzska, na kolenách. „Dnes sú na rade ostatné priemysly, ako je chemický, automobilový alebo iné, ktoré spotrebúvajú tej energie viac. Všetky opatrenia, ktoré dnes Európa robí, sú v podstate len nejaké zahladenie symptómov. My neriešime základný problém, prečo je tá energia drahá,“ povedal.
Problémom je, podľa neho, aj CO2. „Princíp CO2 je od začiatku postavený možno trošku na hlavu. My v princípe dnes budeme penalizovať všetkých nejakou daňou. A tí, ktorí sú lepší, tých penalizovať nebudeme. Ono by to malo byť urobené opačne, to znamená tí, ktorí budú lepší, tých by sme mali nejakým spôsobom odmeniť. A tým pádom by sme nepokazili kompletne celú ekonomiku. A odmeňovali by sme tých, ktorí povedzme to CO2 vypúšťajú menej, lenže na to treba peniaze, ktoré treba niekde zobrať, ktoré väčšinou štáty nemajú,“ dodal.
Porovnal aktuálne ceny energie vo Francúzsku a u nás. Francúzsky výrobca ferozliatin alebo energeticky náročný podnik má efektívnu cenu elektrickej energie 20 eur na megawatthodinu. U nás priemerná tohtoročná cena je niekde okolo 110-115 eur.
Moderná prenosová sústava
Z plánu obnovy by malo smerovať do modernizácie a digitalizácie prenosovej sústavy 83 miliónov eur. „SEPS ako subjekt s monopolným postavením, ktorého primárnym cieľom je zabezpečiť bezpečnosť prevádzky a vyrovnávať odchýlku, tak masívne investuje do rozvoja a modernizácie prenosovej sústavy. Naša sústava, respektíve kostra tej sústavy, bola budovaná od 60. rokov. My sa postupne dostávame do situácie, do stavu, kedy morálne a fyzicky sú tie jednotlivé prvky sústavy opotrebované a je potrebné ich vymeniť,“ uviedol podpredseda predstavenstva a vrchný riaditeľ úseku ekonomiky Slovenská elektrizačná prenosová sústava Miloš Bikár.
Predstavil projekt výstavby novej elektrickej stanice vo Vajnoroch. Dnes je Bratislava primárne zásobovaná z Podunajských Biskupíc a zo Stupavy a táto nová stanica reflektuje to, že sa Bratislava zahusťuje.
Digitalizácia sa bude týkať hlavne niektorých staníc na severnej vetve, kde plánujú inštalovať prvky sekundárnej techniky, aby vedeli zo slovenského energetického dispečingu digitálnym spôsobom riadiť sústavu.
OZE nie je všeliek
Podpredseda predstavenstva spoločnosti RIGHT POWER Lukáš Choma si myslí, že gro vecí, ktoré nám Európska únia nakázala, je tu urobené. „Máme tu na Slovensku možnosť robiť energetické komodity, baterka je uzákonená, čiže môžete s baterkou robiť agregáciu, flexibilitu. Ja si myslím, že čo sa týka legislatívy na Slovensku je všetko pripravené. Sme pripravení na to, aby sme tu urobili viacej obnoviteľných zdrojov, ktoré ale nie sú všeliek,“ povedal.
Sústrediť sa len na obnoviteľné zdroje a tvrdo ísť za tým, že budeme najzelenší kontinent v rámci sveta je, podľa neho, nezmysel. „Slovensko by sa malo odčleniť od tejto ideológie a vystavať nejaké jadrové zdroje. Budeme vedieť, že jadro nám vyrobí za danú cenu elektrinu. V nových cenách bude vychádzať cena za megawatthodinu na úrovni 80 – 90 eur, ale k tomuto potrebujeme posilniť obnoviteľné zdroje, ktoré na Slovensku pokulhávajú,“ dodal.
Viac informácií nájdete vo videu:
Zdroj: ta3
ta3
