Analytik portálu energie-portal.sk Radovan Potočár na úvod debaty konštatoval, že Slovensko je v oblasti obnoviteľných zdrojov exemplárnym príkladom zdĺhavosti všetkých procesov a ťažkopádnosti. „Čokoľvek na Slovensku postaviť trvá veľmi dlho. Podmienky sa menia za pochodu, nielen tie ekonomické, ale aj administratívne a povoľovacie procesy. Toto sťažuje predvídateľnosť, sťažuje investície a to nielen v energetike, ale prakticky vo všetkých oblastiach. Nevieme, kde budeme o rok, ako budú nastavené pravidlá a púšťať sa do nového projektu je vždy behom na dlhé trate, či už ide o energetický projekt alebo nie,“ povedal.
Generálny riaditeľ OZE Solutions Július Szaraz pripomenul, že veľké podniky dokážu kontinuálne odoberať energiu a dajú sa u nich nastaviť procesy. Mrzí ho ale, že sa nerieši energetika pre bežných spotrebiteľov. „Ranné a večerné špičky, kde v podstate štyri hodiny ráno a štyri hodiny večer nám lietajú ceny energií. Tu si myslím, že významnú úlohu môžu zohrávať obnoviteľné zdroje a batériové úložiská,“ povedal.
Pri veľkých elektrárňach by, podľa neho, mala fungovať diverzifikácia. „Mali by sa rozmiestňovať tak, aby sa napájali uzly tam, kde je to potrebné a kde tá spotreba je a nie vybudovať obrovské mega elektrárne, ktoré potom treba cez tú prenosovú sústavu naháňať a potom na druhej strane treba tú prenosovú sústavu zlepšovať,“ dodal.
Slovensko zaostáva
Podľa riaditeľa Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky a člena Výkonného výboru APZD Jána Karabu by nás pri téme dekarbonizácie a zelených témach mala skôr, ako otázka koľko to stojí, zaujímať koľko to ušetrí. „Nijaká z technológií by sa nenasadzovala keby nemala nejaké ekonomické opodstatnenie, pokiaľ by za tým boli len čisté dotácie. Takú éru sme tu mali a už nie je. Aj garantované výkupné ceny tu nie sú. Tie dotácie sú už pod 50 percentami. Niekedy sú na úrovni desiatok percent,“ povedal.
Pri transformácii nám na Slovensku chýba vízia. „My na Slovensku si nejdeme úplne v kontexte európskych politík. My si vždycky niekde odbočíme. Ako keby máme nejakú európsku legislatívu a máme ju nejakým spôsobom dostať do slovenskej a my ju nedostaneme úplne. Buď meškáme, alebo ju nedostaneme v úplnosti, alebo sú tam nejaké také národné špecifiká, ktoré v princípe v niektorých prípadoch dokonca úplne znevýhodňujú koncept toho, čo sa malo zaviesť,“ dodal.
Typickým príkladom sú, podľa neho, energetické spoločenstvá. „Je to pilier Európskej politiky, ale na Slovensku sme v princípe nespravili takmer nič pre podporu energetických spoločenstiev. Všetci, čo sa tomu venujú, tak vedia, že to je veľmi administratívne náročné. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví doteraz nedokázal vyprodukovať zmysluplný regulačný rámec, ktorý je úplne nevyhnutný pre to, aby tie spoločenstvá mohli ekonomicky fungovať a mali zmysel,“ povedal.
Teplo je dôležité
Obchodný riaditeľ MH Teplárenský holding Vojtech Červenka konštatoval, že je rád, že sa myšlienka vytvorenia teplárenského holdingu zo šiestich samostatne fungujúcich teplární uskutočnila.
Priblížil, že na Slovensku máme dva systémy vykurovania. Na jednej strane individuálne v rodinných domoch. Takto zásobovaná teplom je približne polovica slovenskej populácie. Druhá polovica je zásobovaná zo systémov centrálneho zásobovania teplom. „Tu je matematika veľmi jednoduchá. Polovica tejto infraštruktúry patrí štátu, dnes je spravovaná teplárenským holdingom a druhá polovica je v rukách obcí, ktoré si pre túto strategickú činnosť vybrali nejakých partnerov. Ak ste ešte nejaké 3-4 roky dozadu počúvali relácie o cenách energií, tak ste počuli o elektrine a o plyne a vôbec ste nepočuli o teple. Dnes sa teplo dostáva do popredia. Práve pre tých odberateľov, ktorí bývajú v bytovkách, tak tento náklad na energie, na teplo a teplú úžitkovú vodu v podstate predstavuje viac ako 75 percent nákladov, ktoré idú z našich peňaženiek,“ uviedol.
Zelený vodík
Konateľ spoločnosti ORLEN Unipetrol Slovakia Tibor Kotora si myslí, že pokiaľ chcú plniť ciele, ktoré sú stanovené v európskych reguláciách, tak sa bez obnoviteľných zdrojov energie nezaobídu.
„Naša spoločnosť to vidí tak, že keď chceme udržať naše spoločné ciele, to znamená zhruba 25 percentná úspora CO2 do roku 2030 a neutralita do roku 2050 bez toho, aby sme mali k dispozícii obnoviteľné zdroje energie sa nepohneme. Sú rôzne zdroje obnoviteľnej energie od solárnej cez veternú, možno na Slovensku geoterm. Uvidíme, ako sa nám to bude dariť,“ povedal.
Problém vidí v tom, že nie len ich sektor, núti európska regulácia používať takzvaný zelený vodík. Ten je nosným prvkom pre výrobu palív a môžu ho dostať iba vtedy, keď majú elektriku z obnoviteľného zdroja.
Viac informácií nájdete v zázname diskusného panela:
Zdroj: ta3
ta3
