Ľudia na Slovensku minulý rok prestávkovali v hazardných hrách rekordných 21,4 miliardy eur. Štát z toho získal len stotinu.
Minister financií Ladislav Kamenický zo Smeru to chce zmeniť v druhom konsolidačnom balíčku. Na rok 2026 by mal priniesť do štátneho rozpočtu 0,4 percenta HDP, teda takmer 600 miliónov eur.
„Nejaké opatrenia nám zostali z tohto roku. Máme tam napríklad daň z hazardu, ktorú by sme mohli aplikovať,“ povedal Kamenický. Ide o prvé opatrenie z konsolidačného balíčka číslo dva, o ktorom takto verejne hovorí.
V online hrách leží miliarda
Na odvode z hazardných hier vybral vlani štát len 312 miliónov eur. V tomto roku plánuje vybrať o 40 miliónov eur viac, vyplýva to z návrhu štátneho rozpočtu, ktorý v utorok schválila vláda.
Rozpočet ešte prerokuje parlament na prelome novembra a decembra. Kamenický sa však už po rokovaní vlády venoval aj ďalšiemu konsolidačnému balíčku.
Systém zdanenia hazardu podľa neho treba nastaviť tak, aby sa naozaj podarilo vybrať peniaze.
„Nie len, že zvýšime sadzby a potom nám všetci utečú do zahraničia alebo do online priestoru,“ dodal Kamenický s tým, že na novom balíčku chce začať pracovať od polovice januára.
Ako by malo vyššie zdanenie hazardu vyzerať, nepovedal.
Hazard v online priestore sa u nás dnes nezdaňuje, hovorí daňová poradkyňa Alica Orda Oravcová. Zdanení sú len prevádzkovatelia hazardu špeciálnym odvodom, ktorý je odstupňovaný podľa typu hier. Napríklad za bingo je to 4,5 percenta z výťažku, z číselnej lotérie 20 percent, až po 27 percent za stolové hry.
U Kamenického podľa informácií SME teraz riešia práve to, ako by mohli zdaniť online hranie. Problém je získať peniaze od firiem, ktoré môžu mať sídlo v zahraničí, napríklad v Karibiku.
Príklad, ako to urobiť, by si minister financií mohol zobrať z Poľska. Daň z hazardných transakcií v online priestore je tam 12 percent. Upozornila na to Asociácia priemyselných zväzov a dopravy v stanovisku ku zákonu o konsolidačnom balíčku.
„Zavedenie dane z hazardných transakcií napríklad vo výške päť percent môže priniesť do štátneho rozpočtu miliardu eur,“ tvrdí asociácia. Ide o sumu, ktorú by mohol štát získať za rok. Je to asi o 300 miliónov eur viac, ako získa zo zvýšenia dane z pridanej hodnoty z 20 na 23 percent.
Ako by to mohlo fungovať? Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy, vysvetľuje, že pri stávke 100 eur by bol vyrubený poplatok vo výške 5 percent.
„Takže by hráč zaplatil stávkovej kancelárii 105 eur. Týchto 5 eur by potom stávková kancelária odviedla priamo štátu,“ dodáva Lasz.
Podľa správy ministerstva financií Poľska z roku 2023 dosiahol celkový obrat z legálneho hazardu v Poľsku v roku 2022 až 59,31 miliardy poľských zlotých (v prepočte približne 13,81 miliardy eur).
„Pri uplatnení 12 percentnej sadzby (pričom pri niektorých hrách je táto sadzba ešte vyššia) Poľsko takto mohlo získať do rozpočtu minimálne 1,65 miliardy eur,“ tvrdí Lasz.
Daň z hazardu okrem toho podľa asociácie nepredstavuje žiaden zásah do podnikateľského sektora, ekonomickej aktivity krajiny, ani do vreciek občanov.
„Navyše pôjde o zdanenie podobne spoločensky škodlivej externality ako fajčenie a alkohol,“ tvrdí asociácia.
Hazard sa presunul, reklama beží
Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií zanalyzoval, že na Slovensku hazard výrazne rozrástol po liberalizácii trhu s internetovými kasínami v roku 2019. Vtedy stratil monopol štátny Tipos a licencie si kúpili viaceré súkromné firmy. Neskôr prišla pandémia, ktorá ešte urýchlila prechod hazardu do online prostredia.
V roku 2019 ľudia prestávkovali 4,1 miliardy eur, dnes je to päťnásobne viac. Najviac peňazí hráčov putovalo podľa štátnych analytikov do videolotérií (ide o tradičné výherné automaty známe z herní, pripojené k internetu).
Analytici upozorňujú, že za rast môžu aj rôzne promo akcie či „agresívna“ reklama. „To sa odzrkadlilo aj na obrovskom náraste objemu stávok v internetových kasínach“.
Vysoká konkurencia na internete núti prevádzkovateľov znižovať svoje marže a hráči tak vyhrávajú viac ako v kamenných prevádzkach. Vyššie výhry znamenajú ďalšie peniaze na opätovné hranie a to „ zvyšuje riziko výskytu patologického hráčstva a závislostí“.
Rovnako to vidí aj Denisa Šoltésová, riaditeľka neziskovej organizácie Trojlístok, ktorá pomáha ľuďom so závislosťami. „Zakázala sa v televízií reklama na tabakové výrobky, ale reklama na hazard ide aj počas vysielania rozprávky. Takto sa hranie normalizuje, že je v poriadku,“ hovorí.
Problémom je podľa analytika INESS Radovana Ďuranu aj to, že príjmy z hazardu končia „v bezodnej štátnej kase“ a nie sú používané na prípadné riešenie problémov, ktoré v súvislosti s hazardom existujú.
Aj prehry v hazardných hrách za minulý rok stanovili nový rekord, dosiahli 1,3 miliardy eur. Pre porovnanie – na prídavku na dieťa a rodičovskom príspevku sa v minulom roku vyplatilo spolu 1,4 miliardy eur.
Čierne herne či odlev za hranice?
Šoltésová v lete pre SME povedala, že v posledných rokoch pre online hazard rastie počet klientov závislých od hazardu. Všíma si aj rozdiely medzi súčasnými klientmi a tými, ktorí chodili do herní a kasín. Pribudli mladí, ženy aj ľudia s vyššími príjmami či z dobre zabezpečených rodín.
Vyššie zdanenie hazardu preto víta. „Má potenciál znížiť to hranie hazardu,“ myslí si. Poukazuje však na to, že keď budú dane rásť, vytvorí sa priestor pre čierny trh. „Podobne ako v Amerike počas prohibície (zákaz predaja alkoholu). Môžu vznikať čierne herne.“
Ďurana upozorňuje, že vyššie zdanenie hazardu by mohlo viesť k odlevu stávok do zahraničia. „V konečnom dôsledku by tak celkový výber mohol klesnúť,“ dodal.
O možnosti zdaniť viac hazard hovorilo aj KDH na rokovaní o konsolidačnom balíčku, na ktoré si opozičné strany zavolal premiér Robert Fico zo Smeru.
Vláda však návrh vyššieho zdanenia hazardu nepodporila. Fico tvrdil, že na stretnutí nepočul žiaden konkrétny návrh.
Druhý pilier nie je v bezpečí
Kamenický tiež v utorok spomenul, že chce v budúcom roku popracovať na daňových únikoch. Nevylúčil ani možnosť zmien v druhom dôchodkovom pilieri. „Pre mňa sú všetky možnosti otvorené,“ povedal.
Zároveň dodal, že druhý pilier je témou koaličného partnera.
Od januára už trvalo klesla príspevková sadzba z 5,5 percenta na štyri percentá. Podľa vlády bola dôvodom snaha znížiť deficit štátneho rozpočtu. Zmena by mala v roku 2024 podľa odhadov priniesť do rozpočtu 365 miliónov eur.
„Strana Hlas by mala veľký problém, keby sa mali odvody opäť znižovať,“ povedal pred časom minister práce Erik Tomáš.
Kamenický sa odvoláva na to, že opatrenia v druhej konsolidácii budú výsledkom koaličných rokovaní.
Ďurana hovorí, že štát by nemal pozerať len na to, čo všetko môže ešte zdaniť, ale aj ktorý štátny majetok môže predať.
„A práve v prípade hazardu je na stole jednoznačný kandidát. Nie je žiadny dôvod, aby Tipos bol v štátnych rukách. Nielen, že by štát jeho predajom získal stovky miliónov, ale zároveň by sa zmenšil priestor pre politické nominácie do štátnych firiem,“ hovorí Ďurana.
Článok prevzatý z SME.sk.