Čo majú spoločné národné parky, vodovody či veľké fabriky? Odpoveďou je Environmentálny fond. V zelenom fonde sa každoročne kumulujú stovky miliónov eur, ktoré má štát rozdeľovať na ekologické ciele. Či už je to znižovanie emisií v priemysle alebo budovanie nových vodovodov či kanalizácií v obciach, kde táto infraštruktúra chýba.
„Celý systém čerpania prostriedkov z envirofondu na Slovensku je podľa nášho názoru nastavený veľmi nespravodlivo a neférovo,“ sťažoval sa v minulosti šéf Železiarní Podbrezová Vladimír Soták. Peniaze sa vo fonde totiž len zbierali a balík prispieval najmä k znižovaniu deficitu verejných financií.
Šéf envirorezortu Tomáš Taraba ukázal na rokovaní vlády v Modre, ako bude štát po novom prerozdeľovať multimiliardový rozpočet v najbližších troch rokoch. Kabinet návrh schválil.
Milióny pôjdu Sakovej či Rážovi
Envirofond každoročne hospodári s veľkým objemom peňazí. Čísla hovoria, že vlani na jeho účet pritieklo vyše 584 miliónov eur. Väčšina bola za emisné povolenky, ktoré doň poslali najmä veľké fabriky.
Celkovo boli na účte fondu takmer dve miliardy eur. Ide tak o významné zdroje, z ktorých sa financujú stovky zelených projektov.
Najbližšie tri roky chce štát minúť takmer miliardu eur. V roku 2023 to má byť vyše 284 miliónov eur, o rok neskôr už 335 miliónov eur a v roku 2027 vyše 326 miliónov eur. Zmena oproti súčasnému deleniu hovorí, že polovica financií zostane na účte fondu.
Tá druhá sa bude deliť medzi tri rezorty – hospodárstva, dopravy a pôdohospodárstva. Podľa tohto kľúča bude budúci rok fond deliť na nové projekty 142 miliónov eur a spomínané rezorty dostanú zvyšných 142 miliónov eur.
Na ilustráciu, tento rok štát prerozdelí 289 miliónov eur.
Keďže financie putujú z fondu, ministerstvá ich majú minúť na zelené či klimatické opatrenia. Príkladom je zatepľovať budovy, ktoré má na starosti ministerstvo dopravy pod Jozefom Rážom mladším. No v zákone nie je jasne napísané, čo majú tieto ministerstvá so sumou robiť.
Kritika od opozície
Bývalý štátny tajomník na envirorezorte Michal Kiča z Demokratov navrhované delenie kritizuje. Tvrdí, že fabriky sa môžu potešiť, no obce už nie.
Hoci ide o veľkú zmenu, ktorá určuje, ako štát bude v najbližších rokoch rozdeľovať takmer miliardový balík, diskusia k zákonu bola podľa Kiču obmedzená.
„Za prítomnosti štátnej tajomníčky Gabriely Matečnej poverenej ministrom Tomášom Tarabom bolo prisľúbené, že spôsob delenia bude v medzirezortnom konaní. Bola to lož. Prvýkrát sme mohli materiál čítať v utorok večer,“ vraví bývalý štátny tajomník.
Úprava sa podľa neho nebude páčiť obciam a mestám. Dôvodom je okresanie prostriedkov na budovanie nových vodovodov a kanalizácií. Kiča ráta, že fond vlani podporil vodárenskú infraštruktúru sumou skoro 76 miliónov eur. „Taraba navrhuje na rok 2025 vyčleniť len 56,8 milióna eur a na rok 2026 67 miliónov eur,“ upozornil.
Pre ministra je pritom téma vodovodov kľúčová a už viackrát zopakoval, že na rezorte chce túto tému podporovať. Potvrdil to aj v septembri, keď bol na vláde veľký zákon o vodárenstve. Rovnako tak aj na vláde v Modre oznámil, že kabinet podporí viaceré projekty v oblasti vodárenskej a kanalizačnej siete v okolitých obciach.
Samosprávy pritom dlhodobo upozorňujú, že v rozpočtoch im chýbajú peniaze na základné úkony. Veľké infraštruktúrne vodárenské projekty sa často rátajú v miliónoch eur.
V inej situácii môže byť, naopak, priemysel. Tomu sa podľa bývalého tajomníka zvýšia kompenzácie cien elektrickej energie. Budúci rok má fabrikám pritiecť viac ako 40 miliónov eur. To je podľa Kiču dvojnásobný nárast.
Priemysel to vidí podobne a hodnotí, že prostriedky môžu priniesť reálne výsledky, ktoré prispejú k znižovaniu emisií. „Dôležité však bude, aby sa tieto financie skutočne dostali tam, kam majú, a aby sme sa vyhli akýmkoľvek zdržaniam alebo nejasnostiam pri ich využívaní – čo je stále veľká výzva,“ hodnotí Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy.
Myslí si, že zapojenie troch rezortov do delenia môže priniesť cielené opatrenia. „Ale až čas ukáže, či sa systém zlepší a zabezpečí plynulý tok finančných prostriedkov,“ vraví.
Ústupok Tarabu
O úprave zákona sa diskutuje priebežne počas celého tohto roka. Prvotný návrh ukázal Taraba ešte v máji, no organizácie okamžite upozornili, že pre zmenu legislatívy by o finančných tokoch rozhodoval sám minister. Ten nakoniec ustúpil a prostriedky sa budú deliť podľa spomenutého kľúča 50 percent pre fond a 50 percent pre tri ministerstvá.
Keďže Environmentálny fond patrí pod rezort životného prostredia, Taraba môže budúci rok rozhodovať, kam fond pošle 142 miliónov eur a neurčí osud celého balíka vo výške 284 miliónov eur.
Zmena fungovania zeleného fondu sa deje v kontexte postupného rozširovania obchodovania s emisnými kvótami. Od roku 2027 už totiž nebudú za emisie platiť len fabriky či elektrárne, ale uhlík bude v cene aj pohonných látok či kúrenia.
Keďže okruh platcov sa má rozširovať, fond bude mať na účte ešte viac prostriedkov.
Článok prevzatý z HNonline.sk.
Hospodárske noviny
