Takmer štvrtina ľudí s vysokou školou pracuje na pozíciách, na ktoré stačí stredná škola. Vyplýva to z prieskumu agentúry Eurostat. Niektorí absolventi nemajú dostatok príležitostí v odbore, a tak neraz smerujú do poľnohospodárstva, výroby či gastrosektora.
Miroslav študoval na vysokej škole zubnú techniku takmer šesť rokov. Aj keď ho táto profesia od začiatku bavila, dnes pracuje v rodinnom salóne ako barbier. „Venoval som sa tomu, aj som pracoval asi rok po ukončení školy ako zubný technik, ale je dobré poznať ľudí. Čo som akože mal niekoho v okolí, ale nebolo to také, že by mi vedeli nejak poskytnúť buď prácu, alebo niečo. Nebolo nejaké veľké uplatnenie,“ hovorí absolvent zdravotníckej vysokej školy Miroslav Masič.
V zamestnaniach, v ktorých nie je potrebné vysokoškolské vzdelanie pracuje takmer každý štvrtý absolvent. Viac vysokoškolákov v okolitých krajinách na podobných pozíciách zamestnáva už iba Rakúsko.
„Základný dôvod je to, že neregulujeme, akú vysokú školu má človek ísť študovať. Desiatky ľudí vyštudujú nejakú vysokú školu a zisťujú, že nemajú uplatnenie. Môže ísť o povolania, ako je sociálna práca alebo archeológia,“ myslí si generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz.
Zbytočne vyhodené peniaze
„Keby sa ma teraz niekto, kto sa rozhoduje, či ísť, alebo neísť na vysokú školu, opýta alebo je nejaká debata, tak im poviem, že pokiaľ máš niečo, čo vieš, že sa ti rozbieha a je možnosť, že ťa to bude živiť, tak nie je to až taká nutnosť,“ skonštatoval Masič.
To, že absolventi vysokých škôl reagujú často na ponuky práce, kde nie je požadované vysokoškolské vzdelanie potvrdili aj analýzy pracovného portálu.
„Tento rok najčastejšie reagujú na ponuky práce pre administratívnych pracovníkov, asistentov, predavačiek a recepčných. Školy produkujú viac, ako by trh práce potreboval,“ skonštatovala hovorkyňa portálu Profesia.sk Ľubica Melcerová.
„Ministerstvo školstva vyvíja úsilie a aktivity, ktorých účelom je minimalizovať vznik daných skutočností. Vysoké školy poskytujú študentom poradenstvo, ktoré im pomôže lepšie sa orientovať na pracovnom trhu a nájsť si prácu zodpovedajúcu ich vzdelaniu,“ píše sa v stanovisku rezortu.
„Keď štát platí školstvo, mal by si objednať toľko vysokoškolákov, koľko potrebuje z daného segmentu,“ myslí si Lasz.
Andrej Lasz dodal, že štát zbytočne investuje do študentov, ktorí nerobia to, čo vyštudovali. Prichádza tak o nemalé peniaze.
Viac sa dozviete v reportáži STVR.
APZD
