Ťažba magnezitu v Jelšave môže pri súčasnom tempe dobývania ložiska, ktoré patrí k najvýznamnejším na svete, pokračovať aj dve storočia. Ťažobný priemysel na Slovensku sa však nachádza v situácii, keď musí čeliť viacerým výzvam, vrátane pokračujúcej energetickej krízy či implementácie environmentálnych politík v Európskej únii (EÚ). Na tlačovej konferencii to v pondelok v Jelšave skonštatoval generálny riaditeľ Slovenských magnezitových závodov (SMZ) Roman Gažúr a generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Andrej Lasz.
Baníctvo, ktoré má na Slovensku dlhú históriu, v súčasnosti zamestnáva približne 6600 ľudí. Medzi najväčšie ťažobné podniky patria SMZ v Jelšave, kde pracuje takmer 700 ľudí. Firma je najvýznamnejším zamestnávateľom v regióne, zásoby v Dúbravskom masíve, z ktorého ťaží magnezit, odhaduje na minimálne 200 rokov.
„Nie sme klasická baňa, sme kombinácia baníctva a hutníctva. Naši odberatelia sú hutníci, všetci majú nejaké problémy. Naša konkurencia je mimo EÚ, valia sa tu lacné produkty a my im musíme konkurovať. Európski producenti znižujú výrobu, znižujú ceny, začína sa cenová vojna. Ceny energií aj environmentálne nároky sú vysoké,“ zhrnul Gažúr.
Za najnáročnejšie výzvy v baníctve predstavitelia odvetvia považujú aj rýchlu implementáciu takzvaného Green Dealu či novoprijatý zákon EÚ, ktorý požaduje, aby štáty Únie do roku 2030 využívali minimálne desať percent vlastných kritických surovín. Podľa predstaviteľov ťažobného priemyslu má Slovensko predpoklady tieto procesy zvládnuť, potrebná je však podpora pre rozvoj baníctva ako strategicky významného sektora.
„Čím viac ideme do nových technológií, do takzvaného Green Dealu, tým viac budeme potrebovať baníkov samotných. Nevieme vyrobiť baterku, solárny panel alebo súčiastky v rámci automobilového alebo elektrotechnického sektoru bez toho, aby niekto dodal základnú surovinu. Dnes sa väčšina surovín, viac ako 95 percent, do EÚ dováža, surovinová bezpečnosť EÚ a takisto Slovenska je veľmi malá,“ vysvetlil Lasz.
APZD by v rámci podpory ťažobného priemyslu na Slovensku privítala napríklad to, ak by štát realizoval komplexný geologický prieskum krajiny. „Naposledy sa robil v 80. rokoch a nebol taký hlboký. Potrebujeme preskúmať naše územie do hĺbky 300 až 500 metrov. V tom by mohli byť pomerne veľké príležitosti, pretože sa môže stať, že na Slovensku máme vzácne alebo kritické materiály, o ktorých nevieme, a sú pripravené na možné vyťaženie,“ dodal Lasz.
Presadzovanie environmentálnych politík i takzvaného Green Dealu považuje vedenie magnezitových závodov v Jelšave za prínosné, tempo prijímania nariadení by sa však podľa spoločnosti malo prispôsobiť reálnym možnostiam. „Keď si zoberiete Jelšavu spred 50 rokov, tak to bola možno jedna z najzdevastovanejších oblastí Československa. To sa mení. To, čo sa dá odviezť do podzemia, ide do podzemia. Nakupujeme zeminu, zatrávňujeme, sadíme stromy, produkujeme med, na odkalisku sa nám pasie dobytok,“ uviedol Gažúr s tým, že firma v uplynulých rokoch pracuje aj na budovaní fotovoltických elektrární.
SMZ v Jelšave fungujú vyše 100 rokov, podnik patrí k najväčším svetovým producentom mŕtvo-pálenej magnézie. Surovinu získava hlbinnou ťažbou na vlastnom ložisku Dubravský masív pri meste Jelšava. Firma v súčasnosti pracuje aj na projekte sprístupnenia banských priestorov pre verejnosť. Okrem podpory turizmu chce týmto krokom zatraktívniť banskú profesiu pre budúce generácie.
Článok prevzatý z Teraz.sk.
TASR
