Priemysel, ktorý je motorom slovenskej ekonomiky, zažíva obdobie rastu. Tržby priemyselných podnikov vzrástli v apríli medziročne o 9,1 percenta a oproti marcu boli vyššie o 5,2 percenta. Skončilo sa päťmesačné obdobie poklesu. „Aprílové tržby sa zvýšili v štyroch z piatich mesačne sledovaných odvetví ekonomiky. Priemyslu vzrástli prvýkrát v tomto roku,“ konštatovala hovorkyňa Štatistického úradu SR Jana Morháčová. Do mierneho plusu sa dostala aj celková bilancia priemyselnej produkcie za tento rok.
Rastú aj objednávky
Podľa štatistikov podporila rast priemyslu najmä oživená výroba automobilov a nárast produkcie v energetike, a to napriek aprílovému odstaveniu uhoľnej elektrárne Vojany. Lepší výkon vykázalo medziročne 11 z 15 priemyselných odvetví. „O vyše pätinu vyššiu produkciu ako pred rokom vykázala výroba elektrických zariadení či potravín. Do plusových čísiel sa takmer po dvoch rokoch dostala aj výroba výrobkov z gumy a plastu,“ upozornil ŠÚ SR.
K dobrej nálade prispeli aj čísla o nových objednávkach. Tie v apríli vzrástli medziročne o 5,7 percenta, v prípade automobilového sektora dokonca o 13,6 percenta. To je najlepší výsledok od vlaňajšieho októbra. „Celkovo údaje vnímame pozitívne, pričom aprílová obnova priemyslu v Nemecku sa prejavila aj u nás, dokonca mierne rýchlejšie, ako sme predpokladali,“ hodnotí analytik 365.bank Tomáš Boháček. V letných mesiacoch by podľa neho mohol rast priemyselnej produkcie pokračovať, ale výrazne miernejším tempom. Druhú vlnu renesancie slovenského priemyslu očakáva na jeseň.
Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka sa na výsledkoch podpísal nezvyčajne silný efekt Veľkej noci, ktorá tento rok pripadla na prelom marca a apríla. Mnohé sektory tak v apríli len vymazali marcové straty. „Zotavenie priemyslu potiahlo jeho kľúčové odvetvie – výroba dopravných prostriedkov. Automobilový priemysel bol v apríli zodpovedný až za viac ako 80 percent celkového medziročného,“ vyzdvihuje Ľ. Koršňák.
Riziká pretrvávajú
„Súčasný vývoj je pozitívny, no jeho udržanie bude závisieť od viacerých faktorov vrátane ekonomických podmienok, dopytu na zahraničných trhoch, vývoja cien materiálov, surovín a energií, geopolitickej situácie či stability dodávateľských reťazcov,“ vymenúva hlavné riziká generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Andrej Lasz.
Za najväčšiu výzvu považuje neistý nemecký dopyt, ktorý je pre slovenský export kľúčový. Kapitánov domáceho priemyslu trápia aj úzke hrdlá v dodávateľských reťazcoch spôsobené geopolitickou situáciou.
„Napätá situácia na trhu práce predstavuje ďalší významný problém. Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a rastúce náklady na prácu výrazne ovplyvňujú konkurencieschopnosť,“ dodáva šéf APZD. K stabilite podnikov a predvídateľnosti podnikania podľa Lasza veľmi nepridávajú ani časté zmeny v reguláciách.
A aké sú vyhliadky slovenského priemyslu do budúcnosti?
„Ak sa súčasná situácia nezmení alebo dokonca zlepší, môžeme očakávať pokračovanie pozitívneho trendu,“ myslí si A. Lasz z APZD.
Pokračovanie článku na TREND.sk.
TREND.sk
