Stretnutie prebiehalo v priestoroch APZD v Bratislave. Zástupcovia SZS oboznámili prítomných delegátov s jednotlivými typmi odberných miest, najmä tými dobrovoľnými. Medzi ne radí zákon napríklad predajne s plochou menšou ako 300 štvorcových metrov. Dobrovoľným odberným miestom sa môže stať akékoľvek iné miesto, kde dochádza k predaju nápojov v zálohovaných obaloch, ako je napríklad bufet, kantína či závodná jedáleň. Na takomto mieste sa spotrebiteľovi vypláca záloh v podobe zľavy, alebo aj hotovosti. S dobrovoľnými miestami sa najčastejšie stretávajú zamestnanci automobiliek.
Iná “alternatíva”
Najväčšej pozornosti sa dostalo rôznym formám alternatívneho odberného miesta. Dôležitým rozdielom oproti dobrovoľnému miestu je, že síce umožňuje vrátiť obal späť do systému, avšak bez vyplatenia zálohu. Ide však o miesta, kde je väčší pohyb ľudí a je potenciál hromadenia vratných obalov. Tieto miesta môžu byť sezónne aj celoročné.
Môže ísť napríklad o reštauráciu, hotel, vendingovú spoločnosť, firmu, ktorá zamestnancom poskytuje pitný režim, aquapark, športové stredisko, školy, festivaly či iné kultúrne podujatia, národné parky, nemocnice. Stretávajú sa s nimi návštevníci slovenských pohorí, kde nájdu nádoby, prostredníctvom ktorých môžu podporiť obnovu národných parkov.
Aj alternatívne miesta pritom majú zabezpečený odvoz vyzbieraných zálohovaných obalov, no na rozdiel od dobrovoľného miesta mu nie je uhrádzaný manipulačný poplatok. Je mu preplatený záloh, ktorý ale nie je vyplatený koncovému spotrebiteľovi.
Riešenia pre každú situáciu
Ako takéto riešenia vyzerajú? Väčšina ľudí je zvyknutá na plnoautomatizovaný odber zálohovaných obalov v zálohomatoch, na ktoré narazia väčšinou v predajniach potravín. Riešenia pre konkrétne situácie však môžu mať podobu aj poloautomatizovaného odberu kompaktorom s ručným skenerom, alebo len ručného odberu so skenerom.
SZS má pripravené riešenia pre konkrétne situácie, v ktorých sa firmy so záujmom stretávajú a podľa jeho zástupcov sa o ne radi podelia. Dôkazom bolo aj naše stretnutie.