V oblasti odpadového hospodárstva nás čakajú ďalšie veľké výzvy. Mediálna pozornosť sa venuje len komunálnym odpadom, no o priemyselnom odpade, ktorého na Slovensku vyprodukujeme štvornásobne viac, sa takmer nehovorí. „Na papieri“ máme spracovateľských kapacít dosť. V realite však priemyselné firmy nevedia nájsť spracovateľa a odpad vyvážajú za hranice.
Problém koncových zariadení
Kapacity koncových zariadení na spracovanie nebezpečného odpadu sú aj z dôvodu výrazného rozvoja priemyslu nedostatočné na pokrytie dopytu. Postupné obmedzovanie starých skládok a nevytváranie nových kapacít vyvoláva výrazný tlak na rýchlo sa zvyšujúce ceny za uloženie takéhoto odpadu. Situácia sa rýchlo stáva kritickou, môže k tomu dôjsť do 2-5 rokov. V mnohých regiónoch už kríza nastala, rozmáha sa tzv. „turizmus“ s nebezpečným odpadom. APZD prišla s návrhom na spracovanie podrobnej štúdie spracovateľských kapacít na Slovensku. Nasledovať musí vypracovanie akčného plánu pre nakladanie s tuhými a tekutými nebezpečnými odpadmi. Ten by mal na národnej úrovni podporovať budovanie regionálnych centier pre zneškodňovanie nebezpečných odpadov, napr. vo forme zariadení na ich energetické spracovanie. Zároveň je potrebné zjednodušenie ohlasovania pri zasielaní nebezpečného odpadu, ktoré je v súčasnosti administratívne náročné.
Informačný systém odpadového hospodárstva (ISOH)
Známy ISOH vznikal s cieľom sprehľadniť a zefektívniť prehľad tokov odpadov v systémoch zberu, oddeleného a spätného zberu odpadov, teda umožniť vysledovanie materiálového toku odpadu od jeho vzniku až pod jeho konečné spracovanie. Napriek tomu, že ISOH je už čiastočne spustený, vzhľadom na dobu jeho existencie nepokračuje jeho budovanie dostatočným tempom. Hoci už ISOH poskytuje niektoré funkcionality, zatiaľ sa to neprejavilo na odbúraní aspoň časti administratívnej záťaže. Nehovoriac o tom, že systém mal byť už viac ako rok v plnej prevádzke. Jednou zo základných priorít novej vlády by preto malo byť jeho čo najskoršie spustenie v plnej funkcionalite, keďže dáta ISOH majú slúžiť aj ako podklad pre rozhodovanie o ďalších krokoch v odpadovom hospodárstve. Organizácie združujúce výrobcov už zbierajú dostatok vlastných dát. Stačí, ak ich štátne autority ďalej spracujú a centralizujú do jedného systému.
Stav konca odpadu
V slovenských právnych predpisoch sa nachádza definícia stavu konca odpadu od 2013. Problémom je nejednoznačnosť interpretácie toho, v ktorom momente odpad prestáva byť považovaný za odpad a stáva sa opäť surovinou, chemickou látkou alebo zmesou, teda dostáva sa mimo legislatívy odpadového hospodárstva. O tomto bode je potrebné viesť odbornú diskusiu. Navyše, hoci si Slovensko môže definovať tie kritériá koncov odpadu, ktoré nestanovila Európska únia, nedeje sa to. Riešením v tejto situácii je preto definovať stav konca odpadu napríklad u plastov, gumy a kaučuku, textilu so známym zložením či pri skle.
Nedostatočná kontrola
Jedným z najpálčivejších problémov slovenského odpadového hospodárstva je nedostatočná, alebo žiadna, kontrola. Na tento problém čiastočne upozornila aj Európska komisia. S tým súvisí aj prioritná potreba prehľadnosti a súladu odovzdávaných dát jednotlivými subjektmi odpadového hospodárstva. APZD navrhuje realizovať kontrolu plnenia povinností štátnou autoritou. Je potrebné efektívne zakročiť v prípade zistených porušení zákona, užšie spolupracovať s Koordinačným centrom pre daný prúd odpadov pri podaní podnetov na porušenie pravidiel alebo činnosť tzv. „freeriderov“ a dopĺňať kontrolu prostredníctvom externých auditov.
APZD
