Slovensko sa dnes nachádza na križovatke. Potrebuje, aby sme ho začali riadiť tak, ako my riadime naše firmy. To znamená, stanoviť si jasný cieľ, akou krajinou chceme byť a zadefinovať kroky, ktoré nás k tomuto cieľu privedú. Bez stratégie sme ako futbalisti, ktorí behajú po ihrisku zľava doprava, a napriek tomu, že sú po zápase narobení, nikdy nedajú gól.
Táto stratégia by mala reagovať na rôzne výzvy, ktorým dnes čelíme. Jednou z nich je ozdravenie verejných financií. Tie boli v ostatných rokoch rozvracané nesystémovými legislatívnymi zmenami. Ak sa budeme naďalej viesť na vlne deficitného financovania, hrozí nám grécka cesta. Preto je nevyhnutné stanoviť postupnú konsolidáciu v tempe minimálne jedného percentuálneho bodu ročne. Spolu s aktívnou prácou na prilákaní aspoň desiatich nových investorov a snahou o rast ekonomiky by nám to o šesť rokov zabezpečilo vyrovnaný rozpočet.
Priemysel zároveň potrebuje predvídateľnosť. Nie je normálne mať na parlamentnej schôdzi 200 návrhov zákonov, o ktorých nikto nič nevie, pretože neprešli žiadnym legislatívnym procesom. Áno, poslanci majú právo predkladať návrhy, k všetkým by sa však mala vyjadriť odborná verejnosť, ktorej sa to týka. Inak budú plné chýb.
Dôležitá bude podpora inovatívnej ekonomiky. Firma BMW nezarába na tom, že auto vyrobila. Zarába na tom, že to auto vymyslela. Preto musíme podporovať silné slovenské firmy, ktoré poskytujú vyššiu pridanú hodnotu a reálne sa venujú výskumu a vývoju.
Ďalšie výzvy, ktorým čelíme, sú v oblasti vzdelávania, ktoré musí reagovať na technologický pokrok. V oblasti nedostatku pracovnej sily na trhu práce, kde nám podkopáva nohy demografia, alebo v oblasti spracovania odpadov, kde chýbajú kapacity na energetické zhodnotenie odpadov.
Napríklad také auto sme kedysi vedeli zrecyklovať tak, že nám z neho zostalo 170 gramov nezhodnotiteľného odpadu. Dnes sme na 17 kilogramoch. Nie je to preto, že by sme vyrábali väčšie autá, ale preto, že sme sa recyklačnými kapacitami vrátili do roku 1995.
Veľkou výzvou je aj masívny presun k bezemisným spôsobom dopravy. Či už je to elektromobilita pri osobných vozidlách alebo železničná doprava pri preprave tovarov. To zas úzko súvisí so stavom železničných tratí a najmä mostov, ktoré sa nám rozpadajú pod kolesami.
Priemyselníci tu boli, sú aj budú. Nesú zodpovednosť nielen za svoje podnikanie, ale starajú sa aj o stovky tisíc ľudí, ktorí u nich pracujú. Politici sa musia postarať o tie oblasti, ktoré im patria, a dať dokopy školstvo, zdravotníctvo či infraštruktúru. Sme pripravení podať pomocnú ruku.
APZD
