Teda v horizonte štvorročného volebného obdobia, resp. na jeho konci deficit dosiahne 2,5 %. Aktuálne je približne 6,5 %. V horizonte šiestich rokov sa tak Slovensko vie dostať na vyrovnaný rozpočet, myslí si asociácia priemyselných zväzov.
Pomer dlhu k HDP
Pre zastavenie nadmernej dlhovej záťaže nie je podľa nich podstatný len deficit, ale aj miera rastu ekonomiky. Ak ekonomika rastie rýchlejšie ako je percento deficitu, dlh štátu voči HDP prirodzene klesá, aj keď štát má deficitné financovanie.
Ak v závere volebného obdobia dokáže slovenská ekonomika rásť nad 2,5 % a deficit bude dosahovať mieru 2,5 % HDP, pomer dlhu k HDP sa bude podľa asociácie znižovať napriek tomu, že rozpočet je deficitný.
Kľúčom tak podľa asociácie nie je len samotná konsolidácia, ktorá sa dotkne ľudí negatívne, ale nárast samotného HDP a prilákanie zahraničných investorov, ktorých prírastky k HDP môžu pomôcť znižovať dlh voči HDP aj napriek tomu, že financovanie rozpočtu bude ešte nejaký čas deficitné.
Vláda tak môže siahnuť nie len po konsolidácii, ale aj po aktívnych opatreniach na prilákanie zahraničných investorov. Práve prilákanie nových veľkých investorov môže byť podľa asociácie liekom na zvýšenie životnej úrovne a zníženie nadmernej dlhovej záťaže v spojení s primeranou konsolidáciou rozpočtu.
Skutočná príčina deficitu
Konsolidácia deficitu po predchádzajúcej kríze sa v posledných dvanástich rokoch diala hlavne na strane zvyšovania daní a napriek tomu štát končil vždy v deficitoch. Skutočnou príčinou deficitu sú podľa asociácie priemyselných zväzov výdavkové politiky štátu, predovšetkým v oblasti nezodpovedných sociálnych transferov.
Za súčasným deficitom stoja podľa nich opatrenia ako rodinný balíček, rodičovský dôchodok, predčasná valorizácia dôchodkov, plošné kompenzácie cien energií pre domácnosti, ako aj plošné navyšovanie miezd vo verejnej správe. Zvyšovanie daní teda podľa asociácie nepomôže konsolidácii, ale vyšším výdavkom. Skutočná konsolidácia je cez nižšie výdavky.
Balíček 100 opatrení, ktorý predstavila úradnícka vláda, obsahuje najmä daňové opatrenia. Predstavujú 59 % z celkového objemu konsolidácie. Avšak úspory vo výdavkoch dosahujú len 41 %.
Sporné aj nezmyselné opatrenia
Asociácia priemyselných zväzov a dopravy zásadne nesúhlasí s niektorými opatreniami. Je to napríklad zvýšenie cien pohonných hmôt, zvýšenie základnej sadzby DPH, zníženie zliav pre železničných nákladných dopravcov o 50 %, zníženie paušálnych výdavkov živnostníkov, zrušenie zvýhodnenia mikrodaňovníkov, zníženie maximálnej výšky nemocenských dávok, či znovuzavedenie dane z dedičstva a darovania.
Do zoznamu opatrení sa dostali aj také návrhy, ktoré sú podľa asociácie v lepšom prípade sporné, v horšom prípade nezmyselné. Ako napríklad zavedenie dane za vonkajšiu reklamu, zavedenie spotrebnej dane zo sladených nápojov, daň z primárnych materiálov.
Asociácia však niektoré návrhy podporuje. Je to rozšírenie spoplatnenia cestnej siete pre nákladné vozidlá, lepšie zacielenie kontrolnej činnosti počas poberania PN, zníženie počtu zamestnancov na ministerstvách a iných ústredných orgánoch o 10 %, nulová valorizácia miezd vo verejnej správe na 2024, skrátenie doby poberania rodičovského príspevku do dvoch rokov dieťaťa, zrušenie rekreačných poukazov, či úprava nastavenia predčasného dôchodku po 40 odpracovaných rokoch.
Celý článok na www.sita.sk.
SITA
