Slovensko bolo ešte donedávna príkladom dobrej praxe pri tvorbe online nástroja, pomocou ktorého organizácie z iných krajín EÚ ohlasujú vysielanie pracovníkov na Slovensko. Kvôli novozavedenému nariadeniu, ktoré túto povinnosť duplicitne rozširuje aj na domáce podniky, to už dnes neplatí.
Hľadáme riešenia
S cieľom pomôcť slovenským firmám oslobodiť sa spod uvedenej povinnosti, hľadáme riešenia pre jednoduché vysielanie pracovníkov. Vychádzame pritom z osvedčených modelov fungujúcich v zahraničí. Cenným zdrojom inšpirácií bolo pre nás národné podujatie Európskeho úradu práce (ELA), ktoré sa koncom júna konalo v hlavnom meste Českej republiky. APZD na ňom zastupovala špecialistka na pracovnoprávne vzťahy Paulína Pokorná.
Spoločne s našimi slovenskými kolegami a partnermi z Čiech, Poľska, Maďarska, Rakúska a Nemecka sme za okrúhlym stolom diskutovali, ako vysielanie pracovníkov čo najviac administratívne zjednodušiť. Navzájom sme zdieľali informácie o nástrojoch, ktoré sú zavedené v týchto krajinách a slúžia na ohlasovanie či vystavovanie formulárov PD A1.
„Porovnávaním povinností pri vysielaní pracovníkov v rámci EÚ medzi Slovenskom a inými krajinami sa nám potvrdilo, že sme jedinou krajinou s duplicitnou povinnosťou pri ohlasovaní vyslaných pracovníkov. Súbežne ju robí prijímajúci aj vysielajúci subjekt voči dvom rozdielnym úradom,“ upozornila Pokorná.
Prečo je potrebná zmena?
Na Slovensko bolo v priebehu rokov 2016 až 2023 vyslaných spolu viac ako stotisíc pracovníkov. Najviac ich bolo za rok 2018, kedy ich počet dosiahol 20 416. V minulom roku to bolo 9 671 pracovníkov. V aktuálnom roku Národný inšpektorát práce eviduje 4 736 hlásení.
Ak zohľadníme personálne náklady za čas, ktorý firmy musia vynaložiť na splnenie tejto duplicitnej povinnosti, jedno takéto podanie ich vyjde na cca 77 eur. „Od začiatku roka tak na túto povinnosť slovenské firmy vynaložili už približne 365-tisíc eur. Oznámenia o vyslaní pritom nie sú digitalizované. Zamestnanci úradov práce tak musia získané údaje ručne prepisovať do interných systémov. Sú to ďalšie finančné náklady, ktoré zavedenie tejto duplicitnej povinnosti odčerpáva aj z rozpočtu verejnej správy. Potrebujeme to zmeniť,“ vysvetlila Pokorná.
-
Najviac EÚ zamestnávateľov, ktorí vysielajú zamestnancov na Slovensko, sídli na území Poľska, Česka, Nemecka a Maďarska
-
Vyslaní zamestnanci sú najčastejšie poľskej, českej, nemeckej, srbskej a ukrajinskej národnosti
-
Zamestnanci vyslaní na Slovensko vykonávajú prevažne stavebné, administatívne a kancelárske práce či opravy elektrických strojov a zariadení
-
Väčšina zamestnancov je vyslaná najmä na územie Bratislavy, Nitry, Trnavy, Prešova a Žiliny