To podľa železničiarov spôsobí ešte väčší nedostatok dopravných špecialistov. Odvolali sa na informácie Katedry železničnej dopravy Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, zároveň poukázali na dlhodobý nedostatok kvalifikovaných zamestnancov na železniciach.
Chcú nový systém financovania
Univerzitám treba podľa železničných dopravcov vrátiť primárnu vzdelávaciu funkciu a reálnu spoluprácu s praxou.
Spôsob financovania vysokých škôl na návrh Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR vnímajú ako nepochopiteľný aj v kontexte toho, že ministerstvo po iniciatíve zamestnávateľských zväzov a železničných odborníkov umožnilo od septembra 2023 otvorenie nového štvorročného maturitného študijného programu na profesiu rušňovodič na Strednej odbornej škole dopranej v Martine.
AROS spolu s Asociáciou priemyselných zväzov a dopravy (APZD) žiadajú pri prideľovaní dotácií na uskutočnenie študijných programov výraznejšie zohľadňovať uplatniteľnosť absolventov vo vyštudovanom odbore a viac brať do úvahy aj materiálnu a technickú náročnosť zabezpečenia štúdia.
Zohľadňovanie uplatniteľnosti absolventov
„Je chvályhodné, že sa plánuje navýšenie financovania vedy a výskumu, ale z hodnotenia rôznych oblastí pokrývajúcich vedu a výskum je zrejmé, že sa financovanie presunulo iba do roviny financovania za publikácie,“ uviedol výkonný riaditeľ AROS Patrik Benka.
Podľa generálneho sekretára APZD Andreja Lasza je ich snahou to, „aby nový systém financovania preferoval tie školy, ktorých absolventi si nachádzajú uplatnenie vo vyštudovanom odbore”. Ako podotkol, tieto školy by mali mať prednosť pred tými, ktorých absolventi končia na úradoch práce, prípadne na pracovných pozíciách nevyžadujúcich vysokoškolské alebo univerzitné vzdelanie.
APZD upozorňuje na odchod talentov do zahraničia, najmä do Českej republiky.
„Takýmto krokom hrozí, že návrat našich študentov po skončení štúdia bude menej pravdepodobný,“ obáva sa Lasz.
Slovenskí ekonómovia odhadujú, že s odchádzajúcimi vysokoškolákmi Slovensko stráca ročne približne 6 miliárd eur, ktoré by mohli byť vynaložené na výchovu a vzdelávanie mladých odborníkov. Až polovica slovenských vysokoškolákov a absolventov vidí svoju budúcnosť v zahraničí.