Žijete v malej horskej dedinke na Slovensku, máte staré auto na benzín, ktoré používate na cestovanie do práce a na nákupy. Vykurujete uhlím alebo plynom, ktoré sú väčšinou relatívne lacné a dostupné. Žijete skromne, ale spokojne.
Váš život sa onedlho zásadne zmení. Európski poslanci v boji proti klimatickej zmene prijali ambiciózne klimatické ciele. Asi viete, že do roku 2035 máme mať len 55 percent emisií z roku 1990. Možno už menej často počujete, že v roku 2050 máme byť úplne klimaticky neutrálni a v roku 2055 by sme mali byť schopní redukovať viac CO2, než vypustíme do ovzdušia.
Ako sa tam technologicky dostaneme, to dnes ešte nevieme. Určite však vieme, že prispieť bude musieť každý jeden z nás. A preto vaše palivo či vykurovanie budú z roka na rok drahšie, až kým vás nedonútia prejsť na elektrické auto či zatepliť dom, alebo namontovať solárne panely a tepelné čerpadlo.
Emisné povolenky, ktoré priemysel dôverne pozná už niekoľko rokov a ktoré predražujú cenu elektrickej energie a cenu výroby, sa zavedú aj na bývanie a cestnú dopravu. Analytici z Inštitútu environmentálnej politiky vypočítali, že rodina z bežného štvorizbového domu, ktorá vykuruje čiernym uhlím, zaplatí približne o 450 eur ročne viac. Pri hnedom uhlí jej náklady vzrastú o 367 eur. Ak kúri plynom, bude to mať drahšie o viac ako 300 eur.
V rovnakej štúdii nájdeme, že cesta autom s klasickým spaľovacím motorom sa vám predraží o 13 až 15 centov na liter. A čo je možno najvážnejšie, pri nákladnej doprave bude cesta drahšia o 0,5 centa na jeden tonokilometer. Za dovoz napríklad stavebného materiálu zo Žiliny do Bratislavy tak zaplatíte o 7,5 percenta viac. Ľudí to má (negatívne) motivovať prejsť na emisne menej náročné spôsoby dopravy.
So záujmom som si nedávno prečítal, že popri pojmoch sociálna či energetická chudoba sa začína používať aj nový termín: dopravná chudoba. Charakterizuje ľudí, ktorí si po zavedení nových poplatkov nebudú môcť dovoliť prepraviť sa z miesta na miesto autom či verejnou dopravou. Paradoxom je, že túto chudobu si najskôr poplatkami sami vytvoríme a potom zriadime nový Sociálny klimatický fond, ktorý by mal týmto ľuďom pomáhať.
Dôležité bude dohliadnuť, aby to s pomocou pre ohrozené skupiny nedopadlo ako s podporou priemyslu. Dnes gro peňazí z emisných povoleniek ide do štátneho rozpočtu, a nie naspäť na zelené ciele, ako si EÚ na začiatku predstavovala. Ak sa totiž napíše, že niekomu sa má dať maximálne 25 percent, na Slovensku sa to môže splniť aj tak, že sa mu dá nula. Maximálny limit je tým dodržaný.
Andrej Lasz
