To je spôsobené najmä obrovskými príjmami atakujúcimi tristo miliónov eur, vďaka ktorým je na účte zhruba 1,6 miliardy eur. Aj napriek tomu, že kompenzácie majú presiahnuť 20 miliónov eur, stále sú ďaleko za odporúčaniami Komisie. Tie sú totiž štvornásobné.
Odchod priemyselných gigantov z trhov Európskej únie. To je nočná mora Bruselu, odkedy siahol po systéme obchodovania s emisnými povolenkami. Uhlíkové clo dávalo a dáva zmysel. Ak investuješ do zelených technológií čo najskôr, získaš konkurenčnú výhodu. Ak nie, za znečisťovanie zaplatíš.
Problémom však začal byť fakt, že extrémne rastúce ceny povoleniek sa začali podpisovať čoraz viac pod hodnotu elektrickej energie.
Vidina odchodu za hranice Únie tak začala byť pre mnohých, hlavne energeticky náročných, čoraz lákavejšia. Aby sme čiernemu scenáru predišli, zaviedol sa kompenzačný nástroj. Z toho, čo sa vybralo, mali členské štáty vracať štvrtinu späť práve spomínanému typu biznisu.
No nie všetci si to zobrali k srdcu. Zatiaľ čo niektoré krajiny vracajú späť podnikom aj 30 percent, u nás je to dlhodobo násobne menej a rekordným bol minulý rok, keď sa veľkým spotrebiteľom energie vrátilo len pol percenta. Zmena však má prísť ešte v tomto roku.
„Celková suma alokovaná v rozpočte envirofondu na kompenzácie predstavuje v roku 2023 sumu 21,96 milióna eur, čo je najvyššou alokovanou sumou za ostatné roky,“ potvrdilo pre HN ministerstvo životného prostredia.
Niektorí kapitáni priemyslu sú zároveň pri samotnom hodnotení výroku životného prostredia opatrní. Viackrát bolo podľa nich už niečo sľúbené, no realita bola iná.
„Očakávania doteraz nikdy neboli naplnené, preto k envirorezortom avizovanému historickému zvýšeniu kompenzácií za rok 2022 zatiaľ pristupujeme rezervovane. Slovenská realita väčšinou býva úplne iná,“ skonštatoval generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz.
Celý článok nájdete na HNonline.sk/finweb.
Hospodárske noviny
