Slovensku má do roku 2030 pribudnúť 112 kilometrov nových diaľnic a rýchlostných ciest. Ďalších 39 kilometrov diaľnic – ide predovšetkým o D1 v okolí Bratislavy – má prejsť modernizáciou. Vyplýva to z vládou schváleného Harmonogramu prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry. Je to veľa alebo málo?
Hustota slovenskej diaľničnej siete je v súčasnosti takmer 18 kilometrov autostrád na tisíc štvorcových kilometrov. To je porovnateľná hodnota ako v prípade susedných krajín. V Poľsku pripadá na tisíc štvorcových kilometrov takmer 16 kilometrov, v Maďarsku 19 km a v Česku vyše 17 km.
Háklivé porovnávanie
Toto porovnanie však skrýva úskalie – národné odlišnosti v kategorizácii expresných ciest. V Česku napríklad pred pár rokmi kategóriu rýchlostných ciest zrušili. Časť týchto tepien preradili do kategórie diaľnic, časť prešla pod cesty I. triedy a tie už diaľničnú štatistiku neovplyvňujú.
Z údajov o súhrnnej dĺžke autostrád nevyčítame ani to, že rakúska diaľnica A2 má miestami až osem pruhov. Prepočet na rozlohu môže byť klamný aj vo veľkých a menej zaľudnených štátoch. Švédsko má síce len päť kilometrov diaľnic na tisíc štvorcových kilometrov, na milión Švédov ich však pripadá 210 kilometrov. Na Slovensku len 159 km.
K argumentom, prečo je aktuálny plán výstavby diaľničnej infra-štruktúry na Slovensku dostačujúci, sa pridáva hrozivý schodok štátneho rozpočtu a vysoké ceny stavebných prác. Štát jednoducho nemá v ťažkých časoch na rozhadzovanie financií a musí investovať tam, kde to prinesie najväčší úžitok.
„Doplácame nielen na nedobudované diaľničné prepojenie západu s východom Slovenska. Chýbajúce diaľnice sú brzdou rozvoja priemyslu a príchodu nových zahraničných firiem v Žilinskom, Prešovskom a Košickom kraji,“ je presvedčený Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD).
Najviac podľa neho chýba dobudovanie D1, D3 a R3 na severe Slovenska, úseky R4 spájajúce Prešov s Poľskom a D1 na východ od Košíc.
„Investori najradšej umiestňujú svoje výrobné závody do lokalít, v ktorých nájdu subdodávateľov ideálne v 30-minútovej vzdialenosti. Ak budú strácať čas a peniaze napríklad na úseku Žilina – Ružomberok, je to problém a neprídu sem,“ pokračuje A. Lasz.
Státie v kolónach zase odrádza zamestnancov od toho, aby za prácou dochádzali.
Pokračovanie článku na TREND.sk.